TÉMA ESCHATOLÓGIE VO VYUČOVANÍ KATOLÍCKEJ NÁBOŢENSKEJ VÝCHOVY
KATOLÍCKA UNIVERZITA V RUŽOMBERKU
PEDAGOGICKÁ FAKULTA
M003256
TÉMA ESCHATOLÓGIE VO VYUČOVANÍ KATOLÍCKEJ NÁBOŽENSKEJ VÝCHOVY
2011
Bc. Lucia Kouková
KATOLÍCKA UNIVERZITA V RUŽOMBERKU
PEDAGOGICKÁ FAKULTA
TÉMA ESCHATOLÓGIE VO VYUČOVANÍ KATOLÍCKEJ NÁBOŽENSKEJ VÝCHOVY
Diplomová práca
Študijný program: Učiteľstvo akademických predmetov matematiky a náboženskej výchovy
Študijný odbor: 7809 8 70 Učiteľstvo akademických predmetov magisterské
Katedra: Katedra katechetiky a praktickej teológie
Školiteľ: Mgr. Viera Hubová, PhD.
Ružomberok 2011
Bc. Lucia Kouková
ZADANIE ZÁVEREČNEJ PRÁCE
Titul, meno a priezvisko študenta: Bc. Lucia Kouková
Študijný program: učiteľstvo matematiky a náboženskej výchovy
Typ záverečnej práce: diplomová práca
Školiteľ: Mgr. Viera Hubová, PhD.
Názov záverečnej práce: Téma eschatológie vo vyučovaní katolíckej náboženskej výchovy
Anotácia záverečnej práce: Hlavným motívom práce je vymedzenie témy eschatológie v katolíckej teológii vzhľadom na aktuálne používaný učebný materiál katolíckej náboženskej výchovy. Zároveň sa poukáže na miesto témy eschatológie v komplexnej formácii katechizovaných.
Jazyk záverečnej práce: slovenčina
Školiace pracovisko: Katedra katechetiky a praktickej teológie
Vedúci školiaceho pracoviska: prof. PaedDr. František Dlugoš, PhD.
Dátum schválenia: 14.12.2009
Podpis vedúceho školiaceho pracoviska: Podpis školiteľa práce:
Vyhlásenie o počte znakov
Lucia Kouková
Záverečná práca obsahuje 125 848 znakov zarátavaných do rozsahu práce.
Poďakovanie za trpezlivé usmerňovanie a pomoc pri tvorbe diplomovej práce patrí predovšetkým školiteľke Mgr. Viere Hubovej, PhD. a Bohu, ktorý nás očakáva v nebi.
Abstrakt
KOUKOVÁ, Lucia: Eschatológia vo vyučovaní katolíckej náboženskej výchovy. [Diplomová práca] / Lucia Kouková – Katolícka univerzita v Ružomberku. Pedagogická fakulta; Katedra katechetiky a praktickej teológie. Školiteľ: Mgr. Viera Hubová, PhD. – Stupeň odbornej kvalifikácie : Magister – Ružomberok : PF KU, 2011. 58 s.
Diplomová práca sa zaoberá témou eschatológie a následne jej prezentovaním vo vyučovaní katolíckej náboženskej výchovy. Tematicky sa rozdeľuje na tri časti, čomu zodpovedajú aj názvy hlavných kapitol: Kresťanská eschatológia, Eschatologické udalosti a Téma eschatológie v učebných materiáloch katolíckej náboženskej výchovy pre základné školy. Každá kapitola sa ďalej rozčleňuje na niekoľko podkapitol, v ktorých sa systematicky predstavuje daná problematika diplomovej práce. V logickej nadväznosti sa tak postupne prechádza k hlavnej téme práce a samotnému výskumu, ktorý je sústredený v tretej kapitole. Na záver sa skúmajú eschatologické informácie poskytnuté žiakom základných škôl. Poukáže sa na miesto eschatologickej náuky vo vyučovaní katolíckej náboženskej výchovy a zároveň sa preukážu výsledky výskumu.
Kľúčové slová: Eschatológia. Smrť. Koniec sveta. Vzkriesenie. Učebnice náboženstva.
Abstract
KOUKOVÁ, Lucia: Eschatology in teaching of Catholic religious education. [Diploma work] / Lucia Kouková – Catholic University in Ružomberok. Faculty of Pedagogy; Department of catechetic and practice theology. Adviser: Mgr. Viera Hubová, PhD. – Degree of professional qualification : Magister – Ružomberok : PF CU, 2011. 58 p.
The diploma work deals with the topic of eschatology and its subsequent presentation in the teaching of Catholic religious education. Thematically is divided into three parts, which corresponding to the names of the main chapters: Christian eschatology, Eschatological events and theme of eschatology in the teaching materials of Catholic religious education for primary schools. Each chapter is further subdivided into several subchapters, in which the topic of the diploma work is systematically presented. In a logical connection we gradually come through to the main theme of the work and also to the research, which is concentrated in the third chapter. In the end, eschatological information provided to students of primary schools will be examined. We will point out on the place of the eschatological teaching in the teaching of Catholic religious education and also the result of the research will be authenticated.
Key words: Eschatology. Death. Apocalypse. Resurrection. Textbook of religion.
Obsah
1 KRESŤANSKÁ ESCHATOLÓGIA.. 13
1.1 Eschatológia v Starom Zákone. 14
1.1.3 Apokalyptické knihy Starého Zákona. 15
1.2 Eschatológia v Novom Zákone. 16
1.2.1 Synoptické evanjeliá. 17
1.2.5 Evanjelium podľa Jána a Zjavenie apoštola Jána. 20
2.1 Eschatologické udalosti – spoločné. 22
2.1.1 Príchod Ježiša Krista. 22
2.1.1.1 Znamenia Kristovho druhého príchodu. 23
2.1.2 Vzkriesenie z mŕtvych. 24
2.1.3.1 Priebeh posledného súdu. 28
2.2 Eschatologické udalosti – osobné. 31
2.2.1.1 Telesná a duševná smrť. 32
2.2.1.2 Pohľad dnešného človeka na smrť. 33
2. 2. 1. 4 Kresťanský zmysel smrti 33
3 TÉMA ESCHATOLÓGIE V UČEBNÝCH MATERIÁLOCH KATOLÍCKEJ NÁBOŽENSKEJ VÝCHOVY PRE ZÁKLADNÉ ŠKOLY.. 47
3.1. Fenomém eschatológie vo výučbe náboženskej výchovy na základnej škole. 48
3.2 Eschatologické vedomosti žiakov odovzdané v školskej katechéze. 56
Zoznam bibliografických údajov. 66
Zoznam ilustrácii
Tabuľka 1 - Eschatologické vedomosti žiakov..................................................................57
Graf 1 - Pomer eschatologických udalostí vo vyučovaní.................................................61
Príloha:
Obr. 1. Posledné veci človeka............................................................................................69
In: ARGALÁŠ, D. Príloha – Posledné veci človeka. [online]. [cit. 28. 12. 2010]. Dostupné na internete: <https://www.kbd.sk/dokumenty/ucebne_osnovy/metodika_1r/upea3.jpg>
Obr. 2. Najväčšia udalosť v našom živote........................................................................70
In: ŠKANTÁR, J. a kol. 1999. Moje stretnutie s Ježišom. Trnava : SSV, 1999. 71 s. ISBN 80-7162-272-9, s. 5.
Obr. 3. Ježiš sľubuje duchovný pokrm............................................................................70
In: ŠKANTÁR, J. a kol. 1999. Moje stretnutie s Ježišom, s. 38.
Obr. 4. Modlíme sa.............................................................................................................71
In: ŠKANTÁR, J. a kol. 1999. Moje stretnutie s Ježišom, s. 62-63.
Obr. 5. Príbeh o stretnutí sa s dušou................................................................................72
In: LUSCOŇ, J. 1998. Dobrodružstvo života. Trnava : SSV, 1998. 141 s. ISBN 80-7162-237-0, s. 12.
Zoznam skratiek
- 1 Tim – Prvý list Timotejovi
- 1, 2 Kor – 1, 2 list Korinťanom
- 1, 2 Pt – 1, 2 Petrov list
- 1,2 Mach – 1, 2 kniha Machabejcov
- 1,2 Sol – 1, 2 Solúnčanom
- 2 Kor – Druhý list Korinťanom
- a pod. – a podobne
- Am – Kniha proroka Amosa
- atď. – a tak ďalej
- Dan – Kniha proroka Daniela
- Dan – Kniha proroka Daniela
- Dt - Deuteronómium
- Ef – List Efezanom
- Ex - Exodus
- Ez – Ezechiel
- Flp – List Filipanom
- Gn – Genezis
- GS – Gaudium et Spes
- Hebr – List Hebrejom
- Iz – Kniha proroka Izaiáša
- Jak – Jakubov list
- Jn – Evanjelium podľa Jána
- Jób – Kniha Jób
- Joel – Kniha proroka Joela
- Júd – Júdov list
- Kaz – Kniha Kazateľ
- KKC – Katechizmus Katolíckej cirkvi
- Kol. - kolektív
- LG – Lumen Gentium
- Lk – Evanjelium podľa Lukáša
- Mk – Evanjelium podľa Marka
- Mt – Evanjelium podľa Matúša
- Múd – Kniha múdrosti
- Nm - Numeri
- Obr. – obrázok
- Porov. – porovnaj
- Prís – Kniha prísloví
- s. – stránka, počet strán
- Sir – Kniha Sirachovcova
- Sk – Skutky apoštolov
- SSV – Spolok svätého Vojtecha
- Sv. – svätý/sväté
- Vyd. – vydanie
- Zjv – Zjavenie apoštola Jána
- Ž – Kniha žalmov
ÚVOD
Predkladaná diplomová práca pojednáva o udalostiach, ktoré sú bežnou súčasťou nášho života. Žijeme svoj život a pomyslenie na to, že sa raz skončí radšej nechávame bokom. Skôr sa riadime mottom – užívať si prítomnosť. Až kým nedôjde k nejakej tragédii, či k úmrtiu niekoho nám blízkeho. Potom sa nám myšlienky zatúlajú aj do takých úvah, ako sú posledné chvíle, ktoré človek prežíva na smrteľnej posteli, aký je posmrtný život a vôbec, či existuje život po živote.
Celý život sa snažíme hľadať istoty a zabúdame, že práve toto je tá stopercentná istota, ktorá sa udeje v živote každého človeka – jeho koniec.
Dospelí sa so smrťou blízkeho vyrovnávajú ľahšie. Ale ako to vysvetliť deťom? Ako im povedať, čo je smrť a čo sa s človekom robí po jeho smrti, kam ide?
„Ona je teraz v nebi. Je jej tam dobre, už ju nič nebolí. Stále bude pri tebe a bude sa na teba pozerať z hora.“ Takéto vysvetlenie sa najčastejšie podáva deťom, ak o niekoho prídu. Zatiaľ im to stačí, no neskôr sa začínajú vypytovať na ďalšie veci, ktoré sú im nejasné. Vzhľadom na to, že každý z nás je iný a inak aj reaguje, sa im dostanú rôzne vysvetlenia. A ako je to s deťmi z kresťanských rodín? Znášajú smrť blízkeho ľahšie? Aké vysvetlenie dostanú ony? Tak aj na tieto otázky sa pokúsime odpovedať v tejto práci práve poukazom na miesto eschatológie vo vyučovaní náboženskej výchovy na základných školách.
Témou eschatológie sa zaoberalo ľudstvo už od pradávna. Samozrejme, v rôznych častiach sveta, kultúrach, či dobách sa toto chápanie odlišovalo. Spájajú sa s tým rôzne kultové obrady, zvyklosti a tradície, ktoré boli živené vierou daných ľudí, nevynímajúc kresťanov.
Hlavným cieľom diplomovej práce je vymedziť fenomén eschatológie v rámci katolíckej teológie s poukazom na jej miesto v komplexnej formácii katechizovaných využitím učebného materiálu katolíckej náboženskej výchovy. Práca poukáže na význam pojmu kresťanská eschatológia, na kľúčové udalosti, ktoré spadajú do tejto oblasti a na to, do akej miery sú s touto náukou oboznámení žiaci základných škôl.
V prvej kapitole je prezentovaný pojem kresťanskej eschatológie s poukázaním na eschatologické výpovede Starého a Nového zákona.
Druhá kapitola pojednáva o eschatologických udalostiach so zreteľom na udalosti týkajúce sa jednotlivca a udalosti spoločné pre celé ľudstvo. Sformulovaniu definícií charakterizujúcich jednotlivé udalosti predchádzalo najprv zhromaždenie potrebnej literatúry, jej analýza, syntéza a tým spracovanie daných údajov. Pri spracovaní témy sa vychádzalo hlavne z diel Jozefa Krupu, Tomáša Špidlíka, Jozepha Ratzingera a Pavla Mikluščáka, ktorí pojednávali hlavne o eschatológii, eschatologických udalostiach a ich opore vo Svätom písme.
V tretej kapitole sa poukáže na miesto eschatologickej témy vo vyučovaní katolíckej náboženskej výchovy. Pritom sa však opierame o učivo prezentované v učebných materiáloch daného vyučovacieho predmetu v školskom roku 2009/2010 a to vo všetkých ročníkoch štátnych základných škôl.[1]
V roku 2008 sa uskutočnila reforma učebných osnov a v októbri daného roku vstúpili tieto osnovy do platnosti. V školskom roku 2009/2010 boli záväzné pre prvý, druhý, piaty a šiesty ročník základných škôl. Preto popri dovtedy platiacich učebných materiáloch pre ostatné ročníky sa v rámci týchto štyroch ročníkoch zároveň poukáže na hlavné témy v nových osnovách, ktoré sa dotýkajú eschatologickej náuky.
Vychádzajúc z druhej kapitoly a charakteristík priradených opisu eschatologických udalostí pomocou porovnania sa poukáže na to, do akej miery sa tieto charakteristiky zhodujú s učivom náboženskej výchovy. Na základe toho sa zistí, či učivo v rámci eschatologickej náuky, ktoré je sprostredkované žiakom je dostačujúce. Pri skúmaní učebného materiálu sa informácie dotýkajúce sa eschatologickej náuky rozčlenia na primárne, sekundárne a terciárne. To znamená na učivo, ktoré priamo obsahuje danú eschatologickú výpoveď, ktoré sa v náznakoch dotýka danej výpovede a ktoré k nej iba privádza.
Na záver sa prezentuje zhodnotenie celého výskumu a významu eschatologickej náuky vo vyučovaní.
1 KRESŤANSKÁ ESCHATOLÓGIA
Pojem eschatológia sa odvádza z gréckych slov éschatos a lógos, na základe ktorých eschatológia predstavuje náuku o posledných veciach v živote človeka a dejín spásy.[2] Vo svojej podstate predstavuje akúsi poslednú časť celkovej teologickej náuky, pričom sa opiera o dogmy ňou definované a tak charakterizuje vyústenie teologických dejín.[3]
„Kresťanská eschatológia je kresťanská teológia, ktorá premýšľa o prichádzajúcej, novej a definitívnej budúcnosti na základe minulosti. Robí to predovšetkým zo skúsenosti Boha v Ježišovi Kristovi, usiluje sa interpretovať prítomnosť z hľadiska budúcnosti a sprostredkovať tak impulzy pre prítomné konanie.“[4]
P. Mikluščák vo svojom diele Nádej v naplnenie predstavuje tri typy rozlíšenia eschatológie. Na začiatku uvádza rozdelenie eschatológie na eschatológiu univerzálnu-kolektívnu a individuálnu. Z názvu vyplýva, že v prvom prípade ide o eschatológiu, ktorá sa zaoberá budúcnosťou ľudstva, sveta a individuálna eschatológia sa zaoberá budúcnosťou jednotlivca. V ďalšom prípade sa jedná o rozdelenie eschatológie na prézentnú a futuristickú. Tieto dve eschatológie spočívajú v tom, že ak sa vraví o prézentnej, ide o fakt, že Boh sa dal poznať v Ježišovi a tým poznačil vývoj dejín a futuristická eschatológia poukazuje na to, ako budúcnosť ovplyvňuje prítomnosť. Tretie rozdelenie sa zameriava na kresťanskú eschatológiu a eschatológiu v profánnych vedách. V tomto prípade sa zvýrazňuje to, že síce profánne vedy prebrali pojem eschatológia a používajú ho, no jeho význam sa odlišuje od kresťanského zmyslu.[5]
Napriek tomu, že nám Cirkev ponúka množstvo vysvetlení a opisov eschatológie a udalostí, ktoré s ňou súvisia, stále nebola vydaná záväzná dogma, ktorá by definovala daný pojem.[6]
Kresťanská eschatológia súvisí s biblickou, pretože Sväté písmo je základným prameňom, podľa ktorého sa posudzuje tradícia a teda aj eschatologická tradícia.[7] V dôsledku toho si v jednotlivých podkapitolách predstavíme podstatu kresťanskej eschatológie s poukazom na spisy Starého a Nového zákona.
1.1 Eschatológia v Starom Zákone
Izraeliti mali spočiatku rovnaké zmýšľanie, čo sa týka eschatológie, ako Semiti. Verili v akúsi nesmrteľnosť duše, nejakých pozostatkov, ale nie do takej miery, aby si vedeli predstaviť prijatie Božej odmeny. Toto ich zmýšľanie sa postupne kryštalizovalo pôsobením udalosti Božieho zjavenia.[8] Izraeliti však aj dlho potom prechovávali svoje chápanie o šeole, posmrtnej krajine duší.[9] No zmenilo sa to, keď im bolo predstavené zjavenie o Božej spravodlivosti.
V Starom zákone sa vyskytuje veľa miest, ktoré sa venujú eschatologickým témam. Na jednej strane pojednávajú o konci tohto sveta a predpovedajú príchod nového veku a na druhej strane hovoria o zásahoch Boha do dejín. Aj tieto zásahy sú chápané eschatologicky a to v zmysle, že usmerňujú naše konanie a pripravujú nás na večný život. Židia videli v mnohých veciach znamenia, ktorými im Boh ukazoval pre nich pripravený cieľ. Ako napríklad prísľub Abrahámovi o jeho veľkom potomstve,[10] či o pripravenej zemi, ktorá oplýva mliekom a medom[11] a napokon i prisľúbenie samotného Spasiteľa. Podľa toho, ako Pán zasahoval do ich dejín, aké útrapy museli zakúsiť, Židia čoraz intenzívnejšie vnímali to, že raz príde Pánov deň, kedy bude vyslobodený ich národ.[12] Stále očakávali akúsi zmenu, že znova sa vytvoria nové nebesá a vznikne nová zem.[13]
1.1.1 Proroci
Starý zákon nám predstavuje Izraelský ľud ako Bohom vyvolený, ktorý dostáva určité pravidlá, ktorými sa má riadiť. Avšak často dochádza k porušeniu týchto pravidiel, toho morálneho spojenia sa s Bohom a preto je u prorokov predstavená eschatologická téma ako prichádzajúci Boží súd.[14] Ak sa budú snažiť a zmenia svoj život, môžu sa zachrániť pred Božím súdom. Proroci hovoria o novom Božom kráľovstve, ktoré má zavládnuť medzi ľuďmi. Ľudia sa začnú k sebe lepšie správať a zavládne medzi nimi pokoj a láska. O tom dni, kedy nastane koniec sveta však ani proroci nepodávajú žiadnu správu.[15]
„Hlásali individualizmus, ktorý v morálnej hodnote vzťahovali na všetkých ľudí bez rozdielu rasovej príslušnosti. Pritom však eschatológia prorokov ostávala stále predovšetkým národná.“[16]
1.1.2 Múdroslovné knihy
Tieto knihy sú skôr zamerané na prítomný život a v dôsledku toho sa na smrť a zomieranie pozerajú ako na nešťastie.[17] Napríklad: „No človek hynie, klesá bez vlády a ľudia zájdu - kde sa podejú? Jak keby z mora vody vymizli a rieka klesla, vyschla nacelkom, tak človek klesne, viac už nezdvihne sa, neprecitne, kým sa nerozpadne nebo, a nepreberie sa zo spánku.”[18]
Izraeliti spočiatku verili iba v to, že človek je po svojej smrti už len v spomienkach pozostalých. Neskôr však aj oni začali premýšľať nad posmrtným životom, ríšou mŕtvych (šeól). Verili, že ľudia tam žijú ďalej a to nie len ako duše, no je to život bez videnia Jahveho, v samote, ďaleko od neba. Takáto predstava bola v protiklade s ich vierou, preto moc Jahveho začali neskôr vnímať nie len tak, že vidí do tohto šeolu,[19] ale že doň aj zasahuje a súdi.[20] A neskôr boli presvedčení, že spravodliví sa nemusia báť, že ich život bude pokračovať i po smrti a to s Bohom.[21] Zároveň s tým im bola vštepená náuka o nesmrteľnosti duše.[22] A preto nám tieto múdroslovné knihy odkazujú: „Pri všetkých svojich činoch maj na mysli svoj koniec a nikdy nezhrešíš.“[23]
1.1.3 Apokalyptické knihy Starého Zákona
Tieto knihy sa opierajú o situáciu, ktorá v čase ich vzniku[24] trápila izraelský národ. Konkrétne išlo o podriadenosť voči Grékom ako aj neskoršie súženie a odpad Židov od viery v rokoch 175-141 pred Kristom. Napriek rozsiahlemu prenasledovaniu, mučeniu, Židia, ktorí neodpadli, stále dúfali, že ich štát bude znovu obnovený.[25] Po týchto udalostiach Židia očakávali, že Jahve ich potrestá, bude súdiť a podobne, ale nestalo sa nič. Preto sa začali zamýšľať nad tým, že Jahve síce zasahuje do ľudských dejín, ale necháva im slobodnú vôľu. Ich konanie však bude súdené, nakoniec, v posledný deň. V rámci zamýšľania sa nad týmto dňom začali viesť úvahy i o tom, že v čase posledného súdu budú prítomní všetci, teda aj zomrelí, aby sa im dostalo spravodlivosti.[26] A teda práve v apokalyptických knihách sa nachádza táto zmienka prvý krát, o čom svedčí i biblický text z knihy Daniela: „A mnohí z tých, čo spia v prachu zeme, sa zobudia, niektorí na večný život, iní na hanbu a večnú potupu.“[27] V knihe proroka Daniela, ako aj v knihe proroka Izaiáša sa v značnej miere popisuje vízia konca sveta. „Najrozhodujúcejšou pre vznik starozákonnej eschatológie bola však viera Izraela, že Jahve riadi a spravuje dejiny, a že sa v nich presadí.“[28] Čo ich priviedlo až k rozlíšeniu neba, vyhradeného pre spravodlivých a šeolu, ktorý chápali ako miesto zatratenia. Zároveň sa zamýšľali nad odmenou mučeníkom, ktorou malo byť ich zmŕtvychvstanie hneď po smrti. Konečnú predstavu o večnom živote prezentovali ako znovuoživenie ľudí ale s tým rozdielom, že potom by to bol život s Božou prítomnosťou.[29]
1.2 Eschatológia v Novom Zákone
Eschatológia Nového zákona pokračuje v eschatológii Starého zákona, pričom ho zdokonaľuje a to tým, že je tu „určité dôslednejšie zduchovnenie, určitá univerzalizácia,“[30] a naplnenie starozákonných výpovedí v Kristovi. Jean-Hervé Nicolas konštatuje charakteristický rozdiel v novozákonnej eschatológii. Tvrdí, že eschatologická udalosť Pánovho dňa už nastala a to Ježišovou paschou, teda utrpením, smrťou a vzkriesením.[31]
Nový zákon sa snaží všetky výpovede interpretovať v súvislosti s osobou Ježiša Krista. On bol ten, skrze ktorého sa prejavovalo Božie konanie. Napokon to dokázal svojím vzkriesením a teda potvrdil tak svoje poslanie. Prišiel, aby ľuďom zvestoval príchod Božieho kráľovstva, ktoré je neďaleko, a preto musia zmeniť svoje konanie a obrátiť sa k lepšiemu. Táto výzva má smerovať ku každému jednému človeku, ktorý nesmie zabudnúť, že ho neminie posledný súd. Kresťania trpeli, boli prenasledovaní, no napriek tomu mali stále pred sebou vidinu druhého príchodu Ježiša Krista, ktorá bola spájaná s rôznymi predstavami smerujúcimi až k naplneniu stvorenstva.
Eschatológiu Nového zákona si priblížime postupne v jednotlivých častiach, v rámci ktorých rozlíšime eschatológiu synoptických evanjelií, skutkov apoštolov, Pavlových listov, Katolíckych listov, knihy Zjavenia a Jánovho evanjelia.
1.2.1 Synoptické evanjeliá
Kristova eschatológia v synoptických evanjeliách je zameraná predovšetkým na náuku o všeobecnom a osobitnom súde, o tom, aké udalosti im predchádzajú a ako prebiehajú samotné súdy. Vyzdvihuje sa fakt, že všeobecný súd bude prebiehať nielen nad Izraelským národom, ale nad všetkými ľuďmi. Bude to posledný súd, na ktorom budú zhromaždení všetci ľudia, teda aj tí, ktorí už zomreli pred nami a bude vynesený konečný rozsudok.[32]
V evanjeliu podľa Matúša sa eschatologická téma vyskytuje najmä v 24. a 25. kapitole a to konkrétne pod názvom Eschatologická reč, (24,1 – 25,46). Už v úvode 24. kapitoly sa opisuje rozhovor Ježiša s učeníkmi, kde im naznačoval koniec sveta a jeho sprievodné znaky: „Lebo povstane národ proti národu a kráľovstvo proti kráľovstvu. Miestami bude hlad a zemetrasenie. Ale to všetko bude len začiatok útrap.“[33] V tomto duchu sa pokračuje ďalej a to poukázaním na koniec Jeruzalema, veľké súženie, druhý príchod Krista, pričom sa využíva bohatý symbolický opis.[34]
Hoci Ježiš ponúka široký opis priebehu posledného dňa, predsa neprezrádza presný dátum konca sveta. Tvrdí, že o tom nikto nevie a tak následne apeluje na našu pripravenosť na tento deň.[35] Evanjelista Matúš vo svojom diele následne hovorí o tom, že dosiahnutie Božieho kráľovstva bude možné až po všeobecnom súde.[36]
V evanjeliu podľa Marka sa taktiež nachádza časť Eschatologická reč, (13,1 – 37).[37] Podobne, ako v evanjeliu podľa Matúša, i tu sa učeníci vypytujú Ježiša na znamenia posledného dňa a on ich varuje pred zvodcami a prezrádza im sprievodné znaky konca sveta a svojho druhého príchodu. Tiež ich napomína: „Majte sa na pozore, bdejte, lebo neviete, kedy príde ten čas.“[38] Pri opise dňa súdu využíva kozmologické metafory, aby tak vyzdvihol vážnosť tejto udalosti.[39]
Evanjelium podľa Lukáša sa tiež zaraďuje k synoptickým evanjeliám a tu sa eschatologická reč nachádza v časti 21,5 – 36. Ešte pred touto rečou, ktorá sa vyznačuje rovnakými črtami sa nachádza opis takzvaného dňa Syna človeka.[40] Opisuje budúcu situáciu vo svete a prirovnáva ju k dňom za čias Noema.[41] Cirkev bude najprv trpieť, bude sa podieľať na Kristovej smrti, na Jeho ukrižovaní. Bude musieť prejsť týmito udalosťami tak, ako Kristus, aby tak mohla mať podiel na jeho sláve.[42] Sv. Lukáš však na rozdiel od iných synoptikov hovorí skôr o neurčitej dlhej dobe, než o blízkom druhom príchode Krista.[43] Zameriava sa na individuálnu eschatológiu a udalosti povýšenia a odplaty, ktoré nastanú po smrti.[44]
1.2.2 Skutky apoštolov
Autorstvo Skutkov apoštolov sa pripisuje evanjelistovi Lukášovi. Ten sa snažil predovšetkým poukázať na teologické hľadisko vývoja Cirkvi v poveľkonočnom období. Hneď v úvode poukazuje na posledné slová Ježiša pred jeho nanebovstúpením a následne opisuje samotnú udalosť nanebovstúpenia:[45]
„Keď to povedal, pred ich očami sa vzniesol a oblak im ho vzal spred očí. A kým uprene hľadeli k nebu, ako odchádza, zastali pri nich dvaja mužovia v bielom odeve a povedali: «Mužovia galilejskí, čo stojíte a hľadíte do neba? Tento Ježiš, ktorý bol od vás vzatý do neba, príde tak, ako ste ho videli do neba odchádzať.»“[46]
Pokračuje opisom napomenutia, aby sa ľudia obrátili a ľutovali hriechy ešte pred Ježišovým príchodom.[47]
Svätý Lukáš predstavuje mnohé reči jednotlivých učeníkov. „Podľa mienky biblistov (...) objasňuje nimi jednotlivé situácie a poukazuje na to, že Boh chce spasiť všetkých ľudí. (...) Z teologického hľadiska: teraz je čas Cirkvi; je to čas Ducha Svätého, ktorý riadi život Cirkvi a sprevádza misionárov na ich apoštolských cestách.“[48]
1.2.3 Pavlove listy
Tomáš Špidlík pri úvahe nad osobou sv. Pavla, jeho vzdelania, poslania brániť tradície židovského národa a napokon jeho skúsenosti s osláveným Kristom, ktorého predtým nepoznal, konštatuje, že: „môže sa zdať nezvyklé, keď povieme, že najkompletnejšie a najsústavnejšie kresťanské eschatologické učenie v textoch Svätého písma máme podľa všetkého hľadať v spisoch svätého Pavla.“[49]
Apoštol Pavol vyzdvihoval paradox kresťanského života. Človek sa má najprv krstom podieľať na Kristovej smrti a následne i novým životom. Tak napokon nadobudne podiel na Kristovom vzkriesení.[50] Sv. Pavol svojimi listami povzbudzoval Cirkev, ktorá v nádeji očakávala oslobodenie. A poukazuje na prísľub, ktorý nám bol daný: „Ale Boh, bohatý na milosrdenstvo, pre svoju nesmiernu lásku, ktorou nás miluje, hoci sme boli pre hriechy mŕtvi, oživil nás s Kristom - milosťou ste spasení - a s ním nás vzkriesil a daroval nám miesto v nebi v Kristovi Ježišovi.“[51] Hlásal to, že už v tomto živote zakusujeme dary Ducha, ktoré tiež nazýva prvotiny, či závdavok Ducha.[52]
Apoštol sa vo svojich listoch zameriava predovšetkým na témy vzkriesenia mŕtvych a posledného súdu. Pritom sa skôr pridržiava predstavy o vzkriesení spravodlivých a vyjadruje myšlienku, že tí, ktorí sa dožijú parúzie, nezomrú, ale sa stanú priamo svedkami tejto udalosti vďaka akémusi premeneniu.[53] No aj on sa pri hlásaní pridržiaval náuky o všeobecnom vzkriesení, teda nielen spravodlivých, ale i zatratených.[54] Pri vysvetľovaní situácie posledného súdu hlásal, že Izraelský ľud bude definitívne odsúdený podľa Mojžišových zákonov a pohania podľa prirodzených zákonov.[55] Pritom sa nezameriaval príliš na opísanie okolností, či času, kedy táto udalosť nastane. A tiež sa iba sčasti vyjadruje o osobnom súde v liste Filipanom, druhom liste Korinťanom[56] a v rámci náuky o očistci v prvom liste Korinťanom.[57] Významnú náuku však ponúka predovšetkým v druhom liste Solúnčanom. Keďže Solúnčania nesprávne pochopili jeho eschatologické učenie v prvom liste, ktorý im poslal, v tomto druhom liste im podáva odpovede na ich otázky v rámci viery.[58]
1.2.4 Katolícke listy
Medzi katolícke listy sa zaraďuje sedem spisov Nového zákona: Jakubov list, Prvý a Druhý Petrov list, Prvý, Druhý a Tretí Jánov list a Júdov list.
V Jakubovom liste môžeme vidieť to, že autor sa zameriava na Pánov druhý príchod, pričom vychádza z reči na vrchu.[59] V rámci eschatológie sa nedotýka témy smrti ani vzkriesenia Krista. Avšak celá etika tohto listu je zameraná na eschatologickú udalosť očakávania Pánovho príchodu a s tým usmernenia života kresťanov.[60]
V listoch sv. Petra sa okrem iného predstavuje i snaha apoštola povzbudiť trpiacich a poukázať na nádej v spásu, zjavenie Krista a spravodlivý Boží súd.[61] Sv. Peter sa podobne vyjadruje k otázkam ohľadom času príchodu konca sveta a odsudzuje márne snahy o výpočty. Na prvé miesto kladie samotný fakt, že týmto dňom bude porazené zlo a nastolené Kristovo kráľovstvo.[62]
Listy apoštola Jána poučujú veriacich, aby sa nedali zviesť bludármi a v tomto posolstve pokračuje i Júdov list. Pripomína, že pre veriacich je pripravený večný život a spása.[63]
1.2.5 Evanjelium podľa Jána a Zjavenie apoštola Jána
Jozef Uhrin vyzdvihuje rozdielnosť Jánovho evanjelia od synoptických evanjelií tým, že pri opise Kristovej eschatológie sa nezameriava na apokalyptické obrazy, skôr sa snaží hlbokým duchovným spôsobom vyjadriť spojenie medzi terajším a budúcim životom. Predstavuje to napríklad Kristovým súdom, ktorý sa začne ešte v pozemskom živote a zavŕši v tom budúcom a to podľa svedomia každého človeka.[64] Všeobecný súd bude potvrdením rozhodnutia, ktoré sa uznieslo na osobitnom súde. Spravodliví tak budú pokračovať v oslávenom živote, kým ostatní v zatratení.[65]
Eschatológia tohto evanjelia sa podľa Pavla Mikluščáka dá rozdeliť na tri časti: eschatológiu základného spisu, eschatológiu evanjelistu a eschatológiu antidoketickej reakcie. Eschatológia základného spisu je zameraná na kristológiu povýšenia. Teda na budúcnosť, na čas spásy, ktorého naplnenie ešte len príde s príchodom Krista. Evanjelista Ján nám podáva správu o tom, že Ježiš nám už teraz pripravil miesto u Otca, aby sme tak mohli byť s ním.[66] V eschatológii evanjelistu sa vyzdvihuje myšlienka prítomnosti spásy už teraz, v súčasnosti,[67] ako aj to, že človek sa môže slobodne rozhodnúť. Eschatológia antidoketickej reakcie spočíva v tom, že sa k pôvodnému textu doplnili určité vsuvky, ako napríklad: „A vôľa toho, ktorý ma poslal je, aby som nestratil nič z toho, čo mi dal (Jn 6, 39a), ale aby som všetko vzkriesil v posledný deň (39b).“ A to hlavne kvôli tomu, aby nedochádzalo k mylnému chápaniu a podobne.[68]
„Apokalypsa, čiže Zjavenie sv. Jána je knihou eschatologickou v pravom slova zmysle.“[69] V tejto knihe sa nachádza veľa opisov dejinných udalostí, ktorých cieľom bolo predstavenie a postupné vovádzanie do tajomstva Kristovho druhého príchodu. O tejto udalosti ich uisťovali slová: „Hľa, prichádza s oblakmi a uvidí ho každé oko, aj tí, čo ho prebodli, a budú nad nim nariekať všetky kmene zeme. Tak je. Amen. Ja som Alfa a Omega, hovorí Pán Boh, ktorý je, ktorý bol a ktorý príde, Všemohúci.“[70]
Cirkev, ktorá prechádza mnohými útrapami, prenasledovaniami má mať na pamäti, že na konci tejto cesty ju čaká Božia sláva s novým pripraveným miestom – Novým Jeruzalemom.[71]
Pri čítaní tejto knihy je však potrebné nezabúdať na to, že apokalyptický jazyk je plný symbolov, preto sa daný text nemôže vnímať doslova. Pri jeho vnímaní sa máme pridržiavať interpretácií tradície.[72]
2 ESCHATOLOGICKÉ UDALOSTI
V rámci eschatológie je potrebné sa zamerať aj na jej diferenciácie. Medzi ne patrí aj rozlíšenie na eschatológiu univerzálnu, teda kolektívnu a eschatológiu individuálnu, ktoré spolu tvoria jednotu.[73] A k ním prislúchajú určité udalosti, ktoré sú pre ne charakteristické. Teda eschatologické udalosti – spoločné: príchod Ježiša Krista, vzkriesenie z mŕtvych, posledný súd a zavŕšenie ľudstva; eschatologické udalosti – osobné: smrť, osobitný súd, očistec, peklo a nebo.
2.1 Eschatologické udalosti – spoločné
Už z názvu vyplýva, že kolektívna eschatológia „je zameraná na budúcnosť ľudstva a sveta“[74] Medzi spoločné eschatologické udalosti sa zaraďuje príchod Ježiša Krista, vzkriesenie z mŕtvych, posledný súd a zavŕšenie ľudstva.
2.1.1 Príchod Ježiša Krista
„Lebo ako blesk vzíde na východe a vidno ho až po západ, taký bude aj príchod Syna človeka.“[75] Ježiš Kristus znovu príde[76] a to na oblakoch, s veľkou slávou.[77] „Pánov deň príde ako zlodej. A vtedy sa nebesia s rachotom pominú, živly sa páľavou rozplynú aj zem i diela, ktoré sú na nej.“[78] „Bdejte teda, lebo neviete, v ktorý deň príde váš Pán.“[79]
Tieto slová Svätého písma svedčia o tom, že nik nemôže povedať deň, kedy sa uskutoční táto udalosť.[80] Nesúvisí to so žiadnymi rovnakými či súmernými číslicami v dátume, ktorých vysvetlení sme mohli byť svedkami v uplynulých dejinách. Ani sa nesmieme spoliehať na to, že tento deň nastane niekedy v ďalekej budúcnosti, pretože rovnako môže prísť i v najbližších minútach.
Keď nastane tento príchod Krista, čas sa už nebude vnímať, nebude včera, dnes, zajtra. Všetko sa bude odohrávať mimo času, keďže ten pominie s týmto svetom. Parúzia[81] – druhý príchod Ježiša Krista bude sprievodným znakom konca sveta, ako je to opísané vo Sv. písme. Ježiš sa stane víťazom, ktorý definitívne premohol hriech, zničil smrť a všetko mu bolo podrobené.[82]
Táto udalosť je cieľom kresťanskej eschatológie. A ako predzvesť konca sveta, sa dotýka i samotného vzťahu Krista a putujúcej Cirkvi, teda kresťanov, ktorí sú na zemi. Zároveň sa dotýka i jej budúcnosti v tom zmysle, že to pre ňu znamená rozvinutie života Cirkvi v jej budúcom stave.[83]
Preto sa kresťania modlia za skorý príchod Ježiša Krista a čakajú na tento deň radosti, kedy ich Syn človeka oslobodí od všetkých pozemských útrap.
Ak sa pozrieme na listy apoštola Pavla, on sám vyjadruje túto túžbu po smrti a stretnutí sa s Kristom,[84] pričom tu cítiť jeho vnímanie, že je to niečo omnoho lepšie, ako život na zemi.
2.1.1.1 Znamenia Kristovho druhého príchodu
Vo Svätom písme môžeme sledovať znaky opisujúce druhý príchod Krista na zem, ktoré sa dajú zhrnúť do týchto znamení: „ohlasovanie evanjelia po celom svete, obrátenie židovského národa ku Kristovi, súženia Cirkvi, zjavenie sa Antikrista, chaos v stvorení.“[85]
Počas ľudských dejín sa evanjelium stále viac rozširovalo po svete. Konajú sa rozličné misie, ktoré sledujú cieľ, aby sa Božie slovo rozšírilo do všetkých kútov zeme. Ak sa pozrieme spätne do našej histórie, vidíme, ako sa mnohí kresťania dôsledkom prenasledovaní odvrátili od svojej viery. Preto jedným zo znakov je prinavrátenie vyvoleného národa naspäť ku Kristovi, ako to už vopred hlásal sv. Peter zhromaždenému národu: „ Kajajte sa teda; obráťte sa, aby sa zotreli vaše hriechy a prišli časy osvieženia od Pána, aby poslal Ježiša, ktorý je vám predurčený Mesiáš, ktorého musia prijať nebesá až do času, v ktorom Boh napraví všetko, o čom od vekov hovoril ústami svojich svätých prorokov.“[86]
Katechizmus Katolíckej cirkvi nám ponúka vysvetlenie poslednej skúšky Cirkvi, jej súženia, prenasledovania a nebezpečenstvo príchodu Antikrista.[87] Za Antikrista sa jednak považuje človek, ktorý sa snaží odvrátiť ľudí od viery, chce ich pritiahnuť k sebe, k svojej pravde a k zdanlivému, či pohodlnejšiemu riešeniu problémov. Ale tiež sa zaň môžu považovať rozličné spoločenské prúdy, ktoré hromadne pôsobia na myslenie ľudí. Často sa človek nechá stiahnuť do spoločenského víru života, hoci sám vidí, že nie je správny. Pred týmto nás už varovali sv. Pavol a sv. Ján vo svojich spisoch.[88] A ak sa pozrieme do súčasnej doby, určite by sme našli mnoho antikristických prvkov, ktoré vyvolávajú chaos v samotných ľuďoch, mysliac si, že práve teraz je tá doba, kedy Boh zasiahne. Lenže takýchto prvkov bolo počas ľudského vývoja stále veľa a teda i udalosť druhého príchodu Krista bola stále aktuálna.[89]
Ľudia rozlične vyjadrovali nádej na skorý príchod Krista. Napríklad už v samotnej modlitbe Otčenáša sa slovami vyjadruje táto nádej,[90] tak u prvých kresťanov, ako i v súčasných: „Príď kráľovstvo tvoje, (...) zbav nás zlého.“ V nej nie len ustavične prosíme o príchod Krista a koniec sveta, aby sme konečne mohli byť s Bohom vo večnosti, ale zároveň opakujeme pravdu, že na konci sveta bude porazené zlo, teda samotná smrť a začne sa iný život, v inej dimenzii.
2.1.2 Vzkriesenie z mŕtvych
„Kto verí len v prirodzenosť, vidí len neustály rytmus života a smrti.“[91] Avšak kresťania vo vyznaní viery vyznávajú, že veria vo vzkriesenie tela a následne vo večný život. Toto vzkriesenie bude prebiehať paralelne s druhým príchodom Krista, na konci sveta: „Lebo na povel, na hlas archanjela a zvuk Božej poľnice sám Pán zostúpi z neba a tí, čo umreli v Kristovi, vstanú prví.“[92] A vzkriesení budú všetci ľudia, spravodliví i hriešnici: „Nedivte sa tomu, lebo prichádza hodina, keď všetci v hroboch počujú jeho hlas a vyjdú: tí, čo robili dobre, budú vzkriesení pre život a tí, čo páchali zlo, budú vzkriesení na odsúdenie.“[93]
Pri opise vzkriesenia sa spomínajú znaky ako hlas trúby, hukot mora, padajúce hviezdy, otvárajúce sa hroby, otrasy zeme, či vyššie spomenutý hlas archanjela a zvuk poľnice. Sú to však iba symboly, neoznačujú skutočný priebeh, či veci sprevádzajúce samotné vzkriesenie. Využívali sa iba pri opise a snahe vyzdvihnúť veľkosť tejto udalosti. Bol to iba symbolický jazyk apokalyptických kníh, typický pre vyjadrovanie v danej dobe.[94]
S výpoveďou o vzkriesení sa stretávame už v Starom zákone napríklad v knihe proroka Daniela,[95] či s podobnými prvkami v knihe Múdrosti a knihe Machabejcov.[96] Nádej ľudí vo vzkriesenie sa zväčšovala hlavne dôsledkom zlej životnej situácie, útlaku a prenasledovaní. Pomocou takýchto svedectiev sa môžeme presvedčiť, že Boh nás na túto udalosť pripravoval postupne. Najprv sa viera vo vzkriesenie opierala o Boha, ako Stvoriteľa celého človeka a teda i jeho tela a duše, neskôr o výpovede samotného Ježiša, ktorý to dosvedčil vzkriesením niekoľkých mŕtvych a napokon svojím vlastným.[97] Hlavne sa táto viera opierala o to, že Boh „nie je Bohom mŕtvych, ale živých.“[98]
Kristus bol ten, ktorý bol vzkriesený ako prvý a vďaka tomu môžeme byť vzkriesení i my. Ak by sme popreli možnosť nášho vzkriesenia, tak by sme vyvrátili i Kristovo.[99] „Tak ako jeho vzkriesenie, aj naše vzkriesenie bude dielom Najsvätejšej Trojice.“[100] Hoci sa v listoch sv. Pavla prirovnáva naše vzkriesenie k vzkrieseniu Krista, je rozdiel v Jeho vzkriesení a vzkrieseniach ľudí, o ktorých sa dočítame vo Svätom písme. V prípade týchto ľudí ide o prinavrátenie do pôvodného života. Apoštol zároveň varuje pred chápaním tejto udalosti Židmi, ktorí vnímali i vzkriesenie v posledný deň ako plné spojenie vzkrieseného tela s tým pozemským a nový svet ako pokračovanie toho pôvodného. V dôsledku toho je potrebné si uvedomiť, že vzkriesenie, ktoré nastane pri druhom príchode Krista bude predstavovať vovedenie do nadpozemského života.[101]
2.1.2.1 Vzkriesené telo
„Vzkriesenie tela znamená, že po smrti nebude žiť len nesmrteľná duša, ale že znova ožijú aj naše smrteľné telá“[102] Pre človeka je zložité pochopiť, ako je možné, že po smrti sa naše telo znova obnoví a spojí s našou dušou. Nevieme si to predstaviť, ako sa to stane, ako bude vyzerať naše telo. Takúto situáciu a odpoveď nachádzame v prvom liste Korinťanom: „Ale niekto povie: "Ako vstanú mŕtvi? V akom tele prídu?" Hlupák! Čo ty seješ, neožije, ak prv neodumrie. A čo seješ, neseješ budúce telo, ale holé zrno, či už pšeničné alebo nejaké iné.“[103] Hoci sme dostali odpoveď, aj tu platí, že porozumenie tejto udalosti presahuje ľudské chápanie.[104] No o jej vysvetlenie sa dá aspoň pokúsiť pomocou realistickej, ako i spirituálnej antropológie.[105]
„Eschatologická realita: nejde o to, vrátiť telu život, ktorý malo predtým (tzn. vzkriesenie nie je znovuoživením mŕtvoly).[106] Je to úplne nový život, odlišný od pozemského, nepredstaviteľný a s ničím neporovnateľný, a predsa skutočný život, pretože inak by to nebolo pravdivé vzkriesenie.“[107] „Vzkriesenie teda predpokladá, že nielen forma, ale aj dejiny, nielen podstata, ale aj život človeka vstane z mŕtvych. Nič, čo v ňom bolo, nie je zničené. Je v ňom súhrn skutkov a osudov človeka a raz bude stáť vo večnosti, oslobodený z obmedzenosti dejín.“[108]
Apoštoli patrili medzi ľudí, ktorí mali možnosť vidieť oslávené telo. Ježiš sa im ukázal vo viditeľnej a pre nich známej podobe, pretože inak by neboli vo svojej prirodzenosti schopní ho vnímať. A vďaka tejto skúsenosti im bol darovaný Boží pokoj, ktorý vyžaroval zo samotného vzkrieseného Ježiša a ktorý im dodával odvahu a silu do ich poslania a viery.[109]
Jean-Hervé Nicolas charakterizoval toto telo slovami: „Duchovné telo, alebo nebeské telo či telo oslávené[110] znamená telo úplne transparentné pre ducha a pre slávu, ktorá naplní život spravodlivých. Bude to telo „oduševnené“, bude čírym ontologickým prejavom a nositeľom duše, ktorú nebude zaťažovať a uzavierať do svojej nepriezračnosti, ako tomu bolo v pozemskom živote. Bude to telo celkom podriadené duchovi.“[111]
Toto telo bude zároveň vynikať vlastnosťami, ako neporušiteľnosť, jasnosť, čulosť a jemnosť.[112] „Budú oslávené, oslobodené od všetkých telesných žiadostí a slabostí – od únavy, chorôb, spánku i hladu.“[113] Jozef Krupa to vysvetľuje, ako určitú prirodzenú dokonalosť a dodáva, že budú totožné s telom pozemským, ucelené a nezničiteľné. Pričom táto totožnosť sa vysvetľuje s poukázaním na rozmanitosť ľudského tela už počas jeho pozemského vývinu. Ono nie je stále také isté, ako by sa nám mohlo zdať. Stále podlieha zmene molekúl, vyvíja sa, starne. Autor pritom nadväzuje na vyššie definované duchovné telo a podotýka, že „totožnosť medzi historickým a osláveným človekom je zaistená totožnosťou ducha.“[114]
Ak by sme nesprávne chápali túto duchovnú podstatu vzkrieseného tela, tak by sme si nevedeli vysvetliť, kde by sme sa vtesnali, ak by boli v posledný deň vzkriesení všetci ľudia.[115] Teda aj tí, ktorí tu boli tisíce rokov pred nami. Naše myšlienky by sa zamerali iba na hranice tohto sveta a ohraničili sa iba na predstavu jedného veľkého stlačeného národa.
Táto náuka o duchovnom tele, to že človek bude po smrti znovu jednotný, celkom duše i tela, má ľudí viesť k úcte tak voči svojmu telu, ako i telu svojho blížneho.[116]
2.1.3 Posledný súd
„Po prorokoch a po Jánovi Krstiteľovi Ježiš vo svojom kázaní zvestoval súd v posledný deň. Vtedy vyjde na svetlo správanie každého i tajomstvo sŕdc. Vtedy bude odsúdená zavinená nevera, ktorá si nevážila Bohom ponúkanú milosť. Postoj k blížnemu odhalí, či niekto Božiu milosť a lásku prijal, alebo odmietol. V posledný deň Ježiš povie: „Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili“ (Mt 25,40).“[117]
Takto definuje katechizmus tento deň posledného súdu, o ktorom tak isto nevieme, kedy nastane. Boh nám však dáva možnosť, aby sme sa naň pripravili, aby sme sa obrátili vo viere. Výklad Svätého písma hovorí o tom, že pohromy majú slúžiť ako varovanie pred týmto blížiacim sa dňom.[118]
Jozef Uhrin v úvode témy o poslednom súde vyzdvihuje fakt, že „náuka o poslednom súde je najstarobylejšia z eschatologických ideí. Berie zreteľ na Božiu spravodlivosť, ktorá prevláda vo vývoji celej eschatologickej náuky.“[119]
Vo Svätom písme nachádzame veľa pasáži, ktoré pojednávajú o súde a to tak v Starom, ako i Novom zákone.[120] Napríklad: „Vy všetci stojíte dnes tu pred Pánom, svojím Bohom: náčelníci vašich kmeňov, vaši starší, vaši pisári i všetci izraelskí mužovia; vaši synovia a vaše ženy, i cudzinec, čo je s tebou v tvojom tábore - od drevorubača až po nosiča vody, aby si prešiel (každý jeden) k zmluve a prísahe Pána, svojho Boha, ktorú dnes uzaviera s tebou Pán, tvoj Boh.“[121] Hoci boli Izraelu predstavené tieto slová, ľudia zvesti o poslednom súde skôr vnímali ako vojnové víťazstvo a oslobodenie tohto národa spod nadvlády utláčateľov. Neskôr sa ich myslenie rozvíjalo ďalej a začali rozmýšľať nad súdom, ktorý sa má konať nad všetkými - živými i mŕtvymi. Postupne tak dospeli k uvedomeniu si rozdielu súdov, z ktorých jeden sa bude dotýkať najprv každého osobne a neskôr bude všeobecný súd.[122]
Je dôležité si uvedomiť, že „pri osobitnom súde sa kladie dôraz na zodpovednosť jednotlivca. Pri poslednom súde je dôraz na objektívnej hodnote alebo nehodnote, akú majú jednotlivé ľudské rozhodnutia, myšlienky a zariadenia sa v rámci dejín.“[123]
2.1.3.1 Priebeh posledného súdu
Pri opisoch posledného súdu sa vykresľuje fakt, že Boh umožní každému nazrieť spätne na ľudské dejiny. „Prejaví sa všetko vnútorné a najvnútornejšie, dobro i zlo.“[124] Človek prehodnotí svoje pôsobenie medzi ľuďmi vo svetle Božieho plánu a uvedomí si sám, aký rozsudok si zaslúži. Zároveň však Boh bude tým, ktorý stanoví rozsudok. Rozhodujúcou tu bude láska, o ktorej bol človek poučený od samotného Ježiša a ktorý ju v sebe zjavil. Teda všetko to, čo robil, ako miloval Boha a svojich blížnych.[125]
Jozef Uhrin vo svojom diele zároveň podáva definíciu o primeranosti posledného súdu a tvrdí, že tento súd je primeraný nielen zo strany Boha, ale i Krista a v neposlednom rade i zo strany človeka a ľudí, z ktorých istá časť bude vyvolená a druhá zatratená. Primeranosť tykajúca sa Boha spočíva v tom, že ide o Boha, „ktorý má prejaviť slávu svojich diel, ukázať múdrosť svojej prozreteľnosti, svoju spravodlivosť a svätosť zaviazať všetky ľudské stvorenia, aby prejavovali úctu jeho zvrchovanej moci“ a následne týkajúca sa Krista, „ktorý je predmetom protirečení až dokonca, ktorého kráľovstvo, čo vzniklo na zemi, dosiahne skvelé dovŕšenie na súdny deň. Vtedy každé koleno na nebi, na zemi a v podsvetí vyzná, že Ježiš je Pán v sláve Boha Otca.“[126]
2.1.3.2 Sudca
Človek je sám sebe sudcom,[127] pretože on sa sám svojím konaním rozhodne, či odmietne alebo prijme vo svojom živote Boha. A ak vedome odmieta Ducha lásky, odsudzuje sa tým naveky.[128] „Človek teda bude spasený vo vzťahu k tomu, čím je.“[129]
„Kristus je Pán večného života. Jemu ako Vykupiteľovi sveta prináleží plné právo konečného súdu ľudských skutkov.“[130] O čom svedčia i slová Svätého písma: „Až príde Syn človeka vo svojej sláve a s ním všetci anjeli, zasadne na trón svojej slávy. Vtedy sa pred ním zhromaždia všetky národy a on oddelí jedných od druhých, ako pastier oddeľuje ovce od capov.“[131] Lenže na inom mieste sa spomína, že sudcom je Otec a hoci odovzdal túto právomoc Synovi, tak Kristus neprišiel súdiť, ale spasiť tento svet.[132] Jozef Krupa vysvetľuje, že „zdanlivé protirečenie sa odstráni poukazom na to, že Boh koná svoje skutky skrze Krista a Kristus zasa robí iba Otcove skutky. Teda napokon je to Boh, ktorý vyslovuje posledné slovo o ľudských činoch a osudoch. Vyslovuje ho však skrze Krista.“[133]
2.1.4 Zavŕšenie ľudstva
V závere nicejsko-carihradského vyznania viery sa nachádzajú slová: (očakávam) život budúceho veku. Tieto slová očakávania však predpokladajú zároveň aj to, že tento vek a tento svet sa raz skončia.[134] Koniec v tomto zmysle skôr predstavuje akúsi transformáciu, premenu, ako sa to opisuje vo Sv. písme – vytvorí sa nové nebo a nová zem.[135] S. Bulgakov opisuje moment zavŕšenia ľudstva nie ako čosi mimo neho, čosi nové, ale ako niečo, čo je jeho súčasťou a môže priniesť svet do „stavu, ktorý je voči jeho dnešnému stavu transcendentný,“ a pokračuje ďalej poukázaním na príklad ohňa: „oheň, ktorý roztavuje, očisťuje a pretavuje elementy pozemského bytia, ale v žiadnom prípade v nich neničí nič okrem toho, čo je v nich pominuteľného a zničiteľného.[136] Teda treba rozumieť, že tieto dva svety, terajší i budúci sú navzájom ontologicky prepojené. Je to jeden svet, nie dva svety, iba dva stavy sveta.[137]
Ľudia budú v priebehu danej udalosti zhromaždení v spoločenstve. Medzi nimi bude prítomný Kristus, ktorý bude viesť dialóg s Bohom. Postupne sa im vyjaví nebeské mesto, tzv. nebeský Jeruzalem, ktorý predstavuje miesto ich ďalšieho pobytu. V tomto meste už nebudú potrebovať budovy chrámov, pretože budú mať bezprostredné videnie Boha.[138]
I keď sa ľudia snažia rozličnými špekuláciami prísť na to, kedy nastane tento deň, predsa je lepšie, že to nevieme. Inak by sme stále mysleli na nejaký dátum so znepokojeným pohľadom. Tak nás aspoň naša nevedomosť udržiava v snahe byť pripravenými na zavŕšenie ľudstva a v otázke, čo bude s nami ďalej. Ani rôzne katastrofy, či postavenia hviezd nám neurčia, kedy sa to stane,[139] pretože „(...) deň Pána príde ako zlodej v noci“[140] Bude to na konci sveta, a teda mimo času, ktorý sme vnímali v tomto svete, keďže ten už nebude. „(...) bude teda voči pozemskému času transcendentný, mimo akýkoľvek kalendárny dátum, úplne proste kalendár vynechá, pretože v ňom dôjde k roztriešteniu kontinuity času.“[141]
Hoci nepoznáme, kedy príde a ako bude vyzerať budúci svet, predsa vieme, že to bude nepredstaviteľná existencia lásky a blaženosti o čom nás ubezpečujú i slová pastorálnej konštitúcie Gaudium et spes:
„Tvárnosť tohto sveta, znetvorená hriechom, sa síce pomíňa, ale sme upovedomení, že Boh pripravuje nový príbytok a novú zem, na ktorej prebýva spravodlivosť, a ktorej blaženosť splní, ba prekoná všetky túžby po pokoji, čo skŕsajú v ľudských srdciach. Vtedy bude premožená smrť, Božie deti budú vzkriesené v Kristovi, a to, čo bolo siate v slabosti a porušiteľnosti, sa oblečie do neporušiteľnosti. Láska a jej diela zostanú a všetko toto stvorenie, ktoré Boh učinil pre človeka, bude vyslobodené z otroctva márností.“[142]
V Starom zákone sa nachádza mnoho miest, kde sa opisuje posledný deň ľudstva. Napríklad v knihe Izaiáša,[143] Joela[144] a podobne. V novozákonných spisoch sa opis posledného dňa najčastejšie predstavuje v knihe Zjavenia a tiež v opisoch Ježišových eschatologických rečí.
Na základe Svätého písma môžeme rozlíšiť viaceré obrazy konca sveta: obraz zničenia Jeruzalemského chrámu, kedy po dobytí mesta v roku 70 po Kristovi a podpálení, zhorel i tento chrám a prestali sa konať obety. Ďalej sem patria znamenia na slnku, na mesiaci, na hviezdach, ktoré dovtedy vzdelanci nepoznali a preto v nich táto mimoriadna udalosť vyvolávala zmätok, tiež úzkosť medzi ľuďmi v dôsledku hukotu mora a vlnobitia, znamená strach ľudí z blížiaceho sa konca sveta.[145] Podobne obraz o novom svätom meste Jeruzaleme, ktoré bolo pokladané za najdôležitejšie centrum vyvoleného národa, kde panoval poriadok a usporiadaný život. Aj obraz druhého príchodu Krista ako slávnosť Krista Kráľa, keďže Ježišovi nasledovníci sa rozšírili po svete a Jeho cirkev stále vzrastala, stal sa kráľom celého sveta.[146]
2.2 Eschatologické udalosti – osobné
Teda individuálna eschatológia je zameraná „na budúcnosť jednotlivca.“[147] Každému jednému z nás je venovaný odkaz: „Vo všetkom by si mal konať a myslieť tak, akoby si dnes mal umrieť. Keby si mal dobré svedomie, smrti by si sa veľmi nebál. Lepšie by bolo chrániť sa hriechu, než utekať pred smrťou. Ak nie si dnes pripravený, ako budeš zajtra?“[148]
V rámci individuálnej eschatológie sa budeme dotýkať tém: smrť a nesmrteľnosť, osobitný súd, očistec, peklo a nebo.
2.2.1 Smrť
Človek považuje smrť za ukončenie svojho pozemského života. Uvedomuje si, že na svoj život má vyhradený čas. Je to istota, ku ktorej je každý predurčený.
Zamyslíme sa nad slovami v knihe Genezis: „I vzal Pán, Boh, človeka a umiestnil ho v raji Edenu, aby ho obrábal a strážil. A Pán, Boh, prikázal človekovi: „Zo všetkých stromov raja môžeš jesť. Zo stromu poznania dobra a zla však nejedz! Lebo v deň, keď by si z neho jedol, istotne zomrieš.“[149] Romano Guardini vzhľadom na to podotýka, že človek nebol predurčený k ukončeniu svojho života smrťou.[150] Jozef Krupa tento názor ďalej rozširuje a poukazuje pritom aj na biologické hľadisko. Ako by bolo možné, aby človek bol spočiatku predurčený k nesmrteľnosti, ak v súčasnosti vďaka výskumom poznáme vývoj telesných orgánov, ich časové opotrebovanie a podobne? Slová vo Svätom písme, ktoré by zdanlivo potvrdzovali predošlú teóriu mnohí považujú iba za akýsi literárny štýl písania, prispôsobený chápaniu ľudí v danej dobe.[151] I keď sa to zdá rozumu nepochopiteľné, aby bol človek spočiatku predurčený na nesmrteľnosť, stále to treba vnímať ako tajomstvo. Katolícka cirkev mnohorakým spôsobom vyjadruje svoje učenie o hriešnom stave a smrti, ako dôsledku pádu prvého človeka Adama, no stav spásy mu bude prinavrátený zásluhou Spasiteľa.[152]
V tejto podkapitole sa zameriame na to, čo sa rozumie pod pojmom telesná a duševná smrť, na kresťanské ponímanie a ponímanie tohto fenoménu súčasným človekom a na to, čo nám charakterizuje pojem nesmrteľnosť.
2.2.1.1 Telesná a duševná smrť
„Biologická smrť znamená, že v príslušnej živej bytosti prestávajú pôsobiť sily výstavby a sebazáchovy, rozpadové látky nemôžu byť viac správne vylučované, nepriatelia nemôžu byť účinne odvrátení. Tak je smrť konečným výsledkom zmeny vo vnútornom usporiadaní všetkého živého, ktorá sa začala už v počiatočnom stave.“[153] Takto ju opísal Romano Guardini vo svojom diele Posledné veci.
Čas smrti sa stanovuje po odumretí mozgových buniek v dôsledku nedostatku kyslíka. Bunky sa poškodzujú a tým spôsobujú zlyhanie niektorých systémov, ako je dýchací, centrálny nervový, či krvný systém. V určitých prípadoch sa dajú funkcie týchto systémov udržiavať umelo a tým predĺžiť život, či prinavrátiť pacienta k vedomiu.[154] No ani tieto medicínske poznatky nemôžu pomôcť človeku k tomu, aby sa definitívne vyhol smrti.
Duševnú smrť môžeme z psychologického hľadiska charakterizovať ako stav človeka, ktorý sa spočiatku bránil a bojoval za svoj život, ale neskôr to vzdal a zmieril sa s tým, že sa smrti nevyhne. Prestal ho zaujímať život, ktorý mu ubiehal pred očami a neprejavoval žiadne známky radosti, všetko mu bolo ľahostajné.[155]
2.2.1.2 Pohľad dnešného človeka na smrť
Väčšina ľudí považuje tému smrti za nepríjemnú a preto sa o nej neradi rozprávajú. Snažia sa nemyslieť na to a nepripúšťať si, že aj ich život sa raz skončí smrťou. Človek sa snaží všetko zlé, čo mu je nepríjemné odsunúť niekam nabok a radšej si želá nečakanú, rýchlu smrť. Paradoxom však je, že v súčasnosti napriek tomu, ako veľmi sa na to snaží nemyslieť, stačí na chvíľu sledovať rozličné médiá a tie sú témami smrti až preplnené. Je zvláštnosťou, že človek, ktorý dokázal vymyslieť rôzne typy ničiacich zbraní, ktorý bez váhania dokáže pripraviť iného človeka o život, či je angažovaný v prevádzke koncentračných táborov alebo v masových vraždách nevinných ľudí sa sám snaží nemyslieť na svoju smrť a zároveň v moci nad životom iných nachádza akési nadšenie. Takýto človek sa na smrť pozerá iba ako na obyčajné ukončenie života, nič viac, nič metafyzické v tom nevidí.[156] Ak sa však zmení jeho postoj k smrti, zmení sa i jeho postoj k zmyslu vlastnej existencie.
Každý človek prežíva úzkosť v kontexte so smrťou. Či už je to veriaci, alebo neveriaci. Neveriaci si pod ňou predstaví koniec, po ktorom nič nenasleduje a zároveň ho môžu trápiť myšlienky, či je to naozaj tak, či sa nemýli a ak áno, čo s ním bude po smrti. Veriaci vidí význam smrti práve v prisľúbenom večnom živote, no napriek tomu nevie, aký bude práve ten jeho večný život.[157]
2. 2. 1. 4 Kresťanský zmysel smrti
Kresťanský význam smrti sa vyjadruje v dvoch základných výpovediach:
- Smrť je „posledný následok hriechu“[158]. A teda všetci ľudia poznačení dedičným hriechom sú podrobení smrti.
- Smrť je koniec životnej púte – ňou sa končí doba zásluh a možností obrátenia.[159]
Človek z nej nemá byť smutný, pretože neznamená prostý koniec, ale smrťou Krista sa z nej stal nový začiatok. Skrze smrť sa prechádza do nového života.[160] Z teologického hľadiska sa smrť definuje ako stretnutie človeka s Bohom – Boh ho povolá k sebe do večnosti a človek odpovedá v poslušnosti a láske. Pod rúškom tajomstva však ostáva to, ako sa táto odpoveď uskutočňuje. My si môžeme len predstavovať, čo všetko sa deje v mysli umierajúceho človeka a pritom musí spraviť ešte jedno jeho posledné rozhodnutie – život s alebo bez Boha. Keď človek umrie, oddelí sa duša od jeho tela. Ale nový život nie je určený len pre dušu, ktorá je nesmrteľná. Dostali sme prísľub od Krista, že príde a vzkriesi každé telo a to sa opäť spojí so svojou dušou. Bude to znovuzrodenie človeka.[161]
Ak je človek Bohom povolaný k ukončeniu svojho pozemského života a prechodu do toho večného, žiadna ľudská moc to nezastaví. Už veľakrát sa pokúšali vymyslieť recept na nesmrteľnosť, pretože sa chceli vyhnúť lúčeniu sa s ich životmi, rodinami, či bohatstvom. Snažili sa byť mocnejšími ako Boh. To sa však nepodarilo, a tak ostáva pravdou, že „v smrti zomierajúci uzná Boha ako toho, ktorý napokon jediný môže rozhodovať o ľudskom živote.“[162]
Vďaka Ježišovi dostala smrť nový zmysel a tak si aj dnešný kresťan, podobne ako Pavol, môže povedať: „Pre mňa žiť je Kristus a zomrieť zisk.“[163] Je pochopiteľné, že niektorí kresťania v pokoji očakávajú koniec svojho života a prejavujú túžbu po stretnutí s Bohom v ich novom živote.[164] V tomto ich ubezpečujú aj slová, ktoré ich sprevádzajú pri umieraní: „Vráť sa k svojmu Stvoriteľovi, ktorý ťa utvoril z prachu zeme. Keď opustíš tento pozemský život, nech ti prídu v ústrety Panna Mária, anjeli a svätí... Kiež uzrieš svojho Vykupiteľa z tváre do tváre a kiež ho budeš vidieť na veky vekov.“[165]
2.2.1.5 Nesmrteľnosť
Nesmrteľnosť sa definuje ako „medzistav medzi smrťou a vzkriesením z mŕtvych.“[166] A to konkrétne medzistav ako očistec, kde sú tí, ktorí sa očisťujú od hriechov a ostatní, ktorí zomreli sú už buď v nebi, alebo pekle, a teda vo večnom živote alebo zatratení. To znamená, že tento medzistav definitívne skončí pri poslednom súde a určí sa ďalšie bytie.
V Starom zákone, odhliadnuc od náznakov v posledných knihách, sa nepodávali nejaké jasné opisy, ako bude vyzerať existencia po smrti, len ju pripúšťali. Naopak, v Novom zákone bádame veľa miest, kde sa opisujú prisľúbenia vzkriesenia mŕtvych a tiež obdobie pred ním, ktoré nastáva po smrti. Napríklad v evanjeliu podľa Lukáša, či Matúša nám Ježiš hovorí o tom, koho sa máme báť, že je to ten, ktorý môže po našej smrti uvrhnúť naše telá do pekla.[167] Alebo príbeh o Lazarovi a boháčovi,[168] či rozhovor lotra s Ježišom na kríži[169] sa dotýkajú eschatologickej témy v rámci posmrtnej existencie.[170]
V rámci témy nesmrteľnosť boli vedené diskusie medzi cirkevnými Otcami. Konkrétne o nesmrteľnosti ľudskej duše a Božej nesmrteľnosti, ktorú vysvetlili ako vlastnosť samého Boha. Druhý vatikánsky koncil o tom učí: „Preto keď [človek] uznáva, že má duchovnú a nesmrteľnú dušu, nie je obeťou klamnej vidiny vytvorenej jedine fyzickými a spoločenskými podmienkami, ale naopak, preniká priam do hĺbok objektívnej skutočnosti.“[171]
2.2.2 Osobitný súd
Tento osobitný súd sa týka každého človeka a nastáva hneď po jeho smrti. Hovorí sa o ňom i ako o „fakte minulosti,“ keďže Boh už raz vykonal súd nad ľuďmi a to prostredníctvom toho, že obetoval svojho vlastného Syna, ktorý vzal na seba vinu a nechal sa odsúdiť za nás. My mu to máme oplatiť svojim príkladným životom a v tom bude spočívať i náš súd. Teda budeme súdení za to, nakoľko sme využili túto šancu a rozvíjali náš život s Bohom, Ježišom Kristom a Duchom Svätým.[172] „A preto sa usilujeme páčiť sa mu, či sme doma, alebo mimo domu. Veď sa všetci musíme ukázať pred Kristovou súdnou stolicou, aby každý dostal odplatu, za to, čo konal, kým bol v tele, či už dobré a či zlé.“[173] Človek si v tejto chvíli prehodnotí svoj život a sám prichádza na to, pre aký život sa vopred svojím konaním rozhodol. Či to bol život s Bohom alebo bez neho.
Napokon bude vynesený rozsudok, ktorý určí, či sa uberáme na cestu do slávy – priamo do neba, alebo cez očistec, alebo na cestu do pekla,[174] o čom nám svedčia slová Svätého písma: „tí, čo robili dobre, budú vzkriesení pre život a tí, čo páchali zlo, budú vzkriesení na odsúdenie.“[175] Ako to opisuje Jozef Krupa, súd sa dá vnímať v dvojakom zmysle. Na jednej strane môže byť pre človeka odsudzujúcim, alebo naopak, oslobodzujúcim, a to „pre toho, ktorý počas svojho života až po smrť vytrval v spravodlivosti, ktorú mu Boh daroval vo svojej tvorivej láske, kto sa vždy znovu usiloval Bohu darovať vo viere a láske, osobitý súd bude už len oslobodzujúcim súdom. V ňom sa splní zmysel všetkých vnútrodejinných Božích súdov – spása.“[176]
Ján Chryzostom Korec opisuje osobitný súd ako iba nejaký moment, krátku chvíľu pred Kristom pred cestou do večnosti. Nejde o zdĺhavý, vyjednávací súd, kde sa snažíme niečo dokazovať, či obhajovať. Rozhodovať sa bude podľa nášho svedomia.[177]
Vo Svätom písme sa však nikde priamo nedefinuje, kedy presne nastáva tento osobitný súd. Skôr sa podávajú správy o rozdelení ľudí na spravodlivých a hriešnikov a o ich ďalšom osude.[178] „Každý človek dostáva od Krista, sudcu živých i mŕtvych, hneď po svojej smrti večnú odplatu vo svojej nesmrteľnej duši na osobitnom súde.“[179]
Rozdiel medzi osobitným a posledným súdom konštatovali mnohí teológovia, avšak jednotná odpoveď ešte stále chýba.[180] J. Ratzinger vysvetľuje tento vzťah slovami: „Hoci je smrťou daná konečná pravda človeka, bude to niečo nové, keď bude pretrpená všetka vina sveta, a tým bude až teraz konečne rozhodnuté, po „spotrebovaní a zachovaní“ všetkého, čo spôsobil, o jeho mieste v celku.“[181]
2.2.3 Očistec
Očistec je miesto[182], kde je tá časť oslávenej Cirkvi, ktorá sa po súde nedostala priamo do neba. „Tí, čo zomierajú v Božej milosti a v priateľstve s Bohom, ale nie sú dokonale očistení, hoci sú si istí svojou večnou spásou, podstupujú po svojej smrti očisťovanie, aby dosiahli svätosť potrebnú na to, aby vošli do nebeskej radosti.“[183] To znamená, že všetci títo už boli hodní večného života v spoločenstve s Bohom, bezprostredného videnia Boha, ale ešte potrebujú nejaký čas, aby boli na to plne pripravení. A práve silná túžba človeka po stretnutí sa s Bohom a vedomie, že si na to musí počkať predstavujú predmet jeho bolesti prežívajúcej počas očistného obdobia. Niektorí teológovia to nazývajú trestom straty, či trestom zmyslov.[184]
Nevieme však povedať, ako dlho toto očisťovanie trvá. Niektorí zastávali názor, že trvá až do Posledného súdu, iní, že nepresahuje desať, či dvadsať rokov, no toto vymedzenie času bolo zavrhnuté už pápežom Alexandrom VII. Cirkevní Otcovia to vyjadrovali iba symbolicky, pretože nemôžeme používať naše vnímanie miesta a času na opis večnosti.[185]
Náznak existencie očistca vo Svätom písme sa nachádza v Starom zákone v Druhej knihe Machabejcov. Tu sa opisuje obeta, ktorú vykonali Židia za padlých v boji, u ktorých našli obrazy bôžikov a považovali tento hriech za príčinu ich pádu. Napriek tomu sa však začali všetci modliť a prosiť o odpustenie ich hriechov. Urobili zbierku a peniaze z nej poslali do Jeruzalema, aby sa za padlých bojovníkov vykonal obrad zadosťučinenia.[186] Ďalším náznakom sú slová Ježiša Krista, ktorý hovorí: „Ak niekto povie niečo proti Synovi človeka, odpustí sa mu to. Kto by však povedal niečo proti Duchu Svätému, tomu sa neodpustí ani v tomto veku, ani v budúcom.“[187] Na inom mieste sa v Novom zákone podáva informácia o očistcovom ohni: „Ten deň to ukáže, lebo sa zjaví v ohni a oheň preskúša dielo každého, aké je. Čie dielo zhorí, ten utrpí škodu, on sa však zachráni, ale tak ako cez oheň.“[188] Snáď najvýstižnejšie je zachytená situácia v knihe Zjavenia: „Keď otvoril piatu pečať, videl som pod oltárom duše zabitých pre Božie slovo a pre svedectvo, ktoré vydali. A zvolali mohutným hlasom: „Dokedy, Pane, svätý a pravdivý, nebudeš súdiť a pomstiť našu krv na tých, čo obývajú zem?“[189]
Protestanti k tejto téme o očistci zaujímajú svoje vlastné stanovisko a vyjadrujú sa o neistote dosiahnutia spásy duší v očistci a vôbec, poukazujú na nekánonickosť dokazovania jeho existencie, keďže 2 spis Machabejcov nezahrnuli do svojho kánonu.[190]
Jozeph Ratzinger vysvetľuje existenciu očistca slovami:
„Čo sa týka ospravodlivenia, v ktoré všetci napriek nášmu zlyhávaniu dúfame, tu hrá veľkú rolu očistec. Nájde sa len málo ľudí, ktorých celý život je čistý a naplnený. Rovnako dúfajme, že je málo ľudí, ktorým sa život premenil iba na beznádejné a totálne „nie“. Poväčšine ostáva napriek mnohým zlyhaniam v každom človekovi výrazná túžba po dobre. Boh môže všetky črepiny života pozbierať a poskladať ich. Potrebujeme však akési posledné prečistenie, jednoducho potrebujem očistcový plameň, v ktorom nás Kristov pohľad dokonale prepáli, a až tento očisťujúci pohľad nás urobí schopnými stáť pred Bohom a nájsť u neho svoj domov.“[191]
V rozličných modlitbách môžeme vidieť vieru v posmrtné očisťovanie, ktoré sa prejavuje najmä úpenlivými modlitbami prosiacimi za duše v očistci. Modliaci ľudia si tak uvedomujú svoje duchovné spoločenstvo so zomrelými a tým, že sa modlia a prosia ich o pomoc, tak isto veria, že aj oni môžu pomôcť svojimi modlitbami. A teda dúfajú, že aj po ich smrti im môžu stále dopomôcť k tomu, aby sa dostali do neba.[192]
2.2.3.1 Očistný oheň
Aj keď sa o očistci v histórii hovorilo, dogma o ňom bola vyhlásená až na Tridentskom koncile, kde sa potvrdila jeho existencia, ale nie predstavy o očistnom ohni a iných trestoch.[193] Napriek tomu, tieto predstavy boli medzi ľuďmi stále rozvíjané.
Jozef Krupa píše o dvoch možných príčinách, prečo sa pri opise očistca používa rozprávanie o treste ohňom. Jednou z možných príčin môže byť to, že oheň sa považoval za „symbol pre milostivú a súdiacu Božiu prítomnosť,“[194] alebo sa vyjadroval jeho súvis so zmenami ľudských životných síl.
Mnohí cirkevní Otcovia, napríklad sv. Ján Zlatoústy, sv. Cyril Alexandrijský a ďalší, hovorili o tomto očistnom ohni. Latinskí teológovia akceptovali tieto predstavy, grécki ich však nezahrnuli do svojho učenia. Sv. Augustín vo svojich hypotézach už nerobí rozdiel medzi očistcom a očistným ohňom.[195] Ďalším mylným názorom je dávanie do rovnosti predstavy o očistnom ohni s pekelným, pričom rozdiel je iba v dobe ich trvania.[196]
2.2.4 Peklo
Týmto pojmom sa označuje nie len samotné miesto pekla – miesto zavraždených, ale aj akési predpeklie, ktorého brány Ježiš pootvoril pri svojom zostupe doň a oslobodil tak väznených. V súvislosti s týmto miestom sa často krát spomínajú pojmy ako pekelný oheň, či večné zatratenie. Peklo sa tiež označuje termínom „druhá smrť“, kedy človek odmieta Ježiša, ktorý už raz smrť premohol. Tým si sám nad sebou vynáša trest.[197] „I vyjdú a budú hľadieť na mŕtvoly mužov, čo odpadli odo mňa. (...)“[198]
Podobne, P. Mikluščák definuje, že zatratenie je „možnosťou človeka, ktorý sa vzoprie volaniu a účinkovaniu Božej milosti a sám si tak zvolí vzdialenie sa od Boha namiesto jeho blízkosti. Obraz pekla je tak vyjadrením závažnosti rozhodnutia sa človeka pre jednotu lásky k Bohu a k blížnemu v tomto živote.“[199]
Ako bolo spomínané vyššie, Izraeliti nazývali toto miesto pojmom šeol. Opisovali ho ako miesto, ktorého „brány a závory znemožňovali útek (Iz 38, 1-10). Je to tvor s roztvorenými čeľusťami, ktorý nezmluvne pohlcuje všetkých živých a nemá nikdy dosť (Iz 5, 14; Prís 27, 20 ). Ide o príbytok červov a rozkladu (Jb 17, 13-16).“[200]
Podobne ako pri očistci, ani tu nemôžeme spájať naše ľudské vnímanie priestoru s tým vo večnosti. Napriek dušiam ktoré v tomto zatratení prebývajú, nedokážeme toto miesto určiť. Je to duchovný stav, ktorý je bez konca.[201]
J. Krupa sa vyjadruje k večnosti pekla, pričom vysvetľuje, že táto večnosť pozostáva „v definitívnom sebarealizovaní hriešnika“ a pokračuje ďalej, že „peklo a jeho večnosť tvorí človek nie Boh, avšak deje sa to vo svete, stvorenom od Boha, a prostriedkami, ktoré mu Boh daroval.“[202]
Počas dejín sa vytvorili rozličné predstavy o trvaní pekla, jeho ohraničenosti, vysvetľujúc si jeho ukončenie z dôvodu Božej milosrdnosti. Boh ako Láska, by sa neprizeral len tak na trpiaci ľud. Preto si už Origenes vytvoril hypotézu o tomto ohraničení pekla, na základe ktorej sa rozvinulo tzv. „učenie o misericordii, ktoré sa snaží buď úplne vyňať kresťanov z možnosti zatratenia alebo všetkým zatrateným prisľúbiť na základe Božieho milosrdenstva nejakú formu uľahčenia napriek tomu, čo si zaslúžia.“[203]
Zatratení ľudia sú vylúčení z akéhokoľvek spoločenstva.[204] Oni sa odvrátili od Boha a tak Boh odvrátil od nich ostatných, ako aj seba.[205] Tým sa medzi oslávenými a zatratenými vytvorila veľká priepasť, ktorú nemožno prekonať.[206]
Zatratenie sa chápe ako dôsledok hriechu[207], a preto, ak by človek dennodenne pamätal na peklo, zakaždým, ako ráno vstane a v noci si ľahne spať, tak by bol jeho život nasmerovaní k Bohu. K Ježišovi, ktorý mu dal možnosť sa pred nim zachrániť, tým, že ako druhý Adam napravil dôsledok činu prvého Adama.[208]
2.2.4.1 Sväté písmo
Texty vo Svätom písme poukazujú na určité predobrazy, môžeme k nim zaradiť napríklad text o zničení Sodomy a Gomory, či iných miest. Tiež podobenstvo o Lazárovi poukazuje na rozdelenie ľudí.[209]
V Novom zákone by sme mohli nájsť viaceré opisy miesta zatratených. Napríklad v značnej miere sa nachádzajú v evanjeliu podľa Matúša: „(...) a hodia ich do ohnivej pece. Tam bude plač a škrípanie zubami.“[210] Na tomto mieste môžeme vidieť jedno z mnohých symbolov, ktoré sa najčastejšie používajú pri charakterizovaní pekla – plač a škrípanie zubami, ktoré majú naháňať hrôzu tým, čo sa neusilujú o svoju spásu.[211] Inde nám evanjelista Matúš poukazuje na slová Ježiša, ktoré dosvedčujú existenciu pekla a situáciu, ktorá bude prebiehať pri jeho napĺňaní dušami zatratených ľudí:
„Až príde Syn človeka vo svojej sláve a s ním všetci anjeli, zasadne na trón svojej slávy. Vtedy sa pred ním zhromaždia všetky národy a on oddelí jedných od druhých, ako pastier oddeľuje ovce od capov. Ovce si postaví sprava a capov zľava. Potom Kráľ povie tým, čo budú po jeho pravici: „Poďte, požehnaní môjho Otca, zaujmite kráľovstvo, ktoré je pre vás pripravené od stvorenia sveta.“(...) Potom povie aj tým , čo budú zľava: „Odíďte odo mňa, zlorečení, do večného ohňa, ktorý je pripravený diablovi a jeho anjelom!“[212]
„Nebojte sa tých čo zabíjajú telo, ale dušu zabiť nemôžu. Skôr sa bojte toho, ktorý môže i dušu i telo zahubiť v pekle.“[213]
Hoci sa vo Svätom písme podáva veľa opisov pekla, dôležitejšie je si uvedomiť, že slúžia hlavne ako výstraha pre ľudí, ktorí vedome odmietajú spásu ponúknutú Ježišom Kristom.[214] On ich vyzýva na obrátenie a k zodpovednému prístupu k svojmu životu a to aj slovami: „Vchádzajte tesnou bránou, lebo široká je brána a priestranná cesta vedie do zatratenia a mnoho je tých, čo cez ňu vchádzajú. Ale tesná je brána a úzka cesta, čo vedie do života, a málo je tých, čo ju nachádzajú.“[215] Tieto opisy pekla by sa nemali chápať doslovne, inak vznikajú rozličné mylné predstavy o samotnom Bohu, o tom, že podstatou zatratenia je akási mučiareň. Človek je tak plný strachu, alebo na peklo „neverí“, pretože mu to pripadá ako vymyslená rozprávka, nie ako obrazná reč používajúca sa vo vtedajšej dobe a prispôsobená mysleniu vtedajších ľudí.[216]
2.2.4.2 Účastníci pekla
Na základe Svätého písma rozlišujeme troch účastníkov pekla:[217]
- satan: „A diabol, ktorý ich zvádzal, bol zvrhnutý do ohnivého a sírového jazera, kde aj šelma i falošný prorok; budú mučení dňom i nocou na veky vekov.“[218]
- démoni: „Veď Boh neušetril ani anjelov, keď zhrešili, ale zvrhol ich do tmavých priepastí podsvetia a dal ich strážiť až do súdu.“[219]
- vzkriesení ľudia: „A ak ťa zvádza na hriech tvoja pravá ruka, odtni ju a odhoď od seba, lebo je pre teba lepšie, ak zahynie jeden z tvojich údov, ako keby malo ísť celé tvoje telo do pekla.“[220] „A koho nenašli zapísaného v knihe života, bol zvrhnutý do ohnivého jazera.“[221]
2.2.4.3 Pekelný oheň
Peklo sa v Starom zákone najprv predstavovalo ako miesto, kde človek netrpí, iba prebýva, neprežíva žiadne emócie, je sám, bez nádeje na videnie Boha. Je akoby bez života. Neskôr začali používať pojem gehenna, ktorým označili pekelný oheň a rozvíjali predstavy utrpenia sprevádzané týmto spaľujúcim ohňom. Niektorí cirkevní Otcovia chápali tento oheň iba metaforicky a spájali ho s ohňom „zlého svedomia“.[222]
Oheň ako taký sa chápal v pozitívnom zmysle, pre jeho priaznivé účinky a využitie. Bol prítomný i v chrámoch, kde symbolizoval posvätenie. Rozdiel je však v ohni, ktorý sa spomína v evanjeliu podľa Lukáša: „V ruke má vejačku, aby si vyčistil humno a pšenicu zhromaždil do svojej sýpky, ale plevy spáli v neuhasiteľnom ohni.“[223] Tu ide o neuhasiteľný oheň, ktorý predstavuje nikdy nekončiacu skazu, večného trýzniteľa zatratených.[224]
Viacerí cirkevní Otcovia sa vyjadrili k téme pekelného ohňa. Niektorí ho chápali iba metaforicky, iní učili o jeho hmotnej povahe, prirovnávali ho k sopke či blesku. Doposiaľ však nebola vyhlásená dogma, ktorá by vyjadrovala jasné stanovisko Cirkvi. Existencia pekelného ohňa sa prijíma iba ako spoločná mienka Cirkvi.[225]
2.2.5 Nebo
Pojem nebo označuje akési miesto, ktoré je charakterizované ako večné spoločenstvo s Bohom. A do tohto večného spoločenstva patria všetci vyvolení, ktorí dosiahli spásu. Je to ich vytúžené miesto, o ktorom im Boh prisľúbil, že „zotrie im z očí každú slzu a už nebude smrti ani žiaľu; ani náreku ani bolesti viac nebude, lebo prvé sa pominulo."[226]
Katechizmus Katolíckej cirkvi ho charakterizuje slovami: „Tento dokonalý život s Najsvätejšou Trojicou, toto spoločenstvo života a lásky s ňou, s Pannou Máriou, s anjelmi a so všetkými blaženými sa volá „nebo“. Nebo je posledný cieľ človeka a splnenie jeho najhlbších túžob, stav vrcholnej a definitívnej blaženosti.“[227]
Je zložité uvažovať o nebi ako o mieste, tak, ako ho my ľudia svojím prirodzeným rozumom vnímame. Vo výpovediach Svätého písma sa stretávame s tým, že pojmom nebo sa označujú rôznorodé veci od sídla, či trónu Boha, svätyne, nekonečnej existencie až po takzvané symbolické označenie pre Boha. Skôr sa o ňom uvažuje ako o nejakej priestorovej dimenzii, ktorá je mimo nášho poznania.[228]
Život sa v Novom zákone stotožňoval s Božím kráľovstvom, životom vo viere a láske a vysvetľoval sa osobou Ježiša Krista, v ktorom je život a sám je zároveň životom.[229] To znamená, že nebo sa na jednej strane vykresľuje ako vzdialené miesto, mimo našej zeme a na druhej strane sa stotožňuje s Kristom na zemi.[230]
Za začiatok neba sa pokladá Ježišovo vzkriesenie a jeho naplnenie nastane až po dovŕšení Ježišovho diela a vytvorení tohto spoločenstva vyvolených, „ktorí sa dokonale privtelili ku Kristovi. Toto tajomstvo blaženého spoločenstva s Bohom a so všetkými, ktorí sú v Kristovi, presahuje každé chápanie a každú predstavu.“[231] Ľudia, ktorí vytvoria spoločenstvo s Bohom, nezaniknú, ani nestratia svoju identitu, čo môžeme opísať slovami Pavla Mikluščáka: „Vchádzanie človeka do tejto jednoty s Bohom a ľuďmi nemôže znamenať zánik indivídua. Naopak, rastúca blízkosť k Bohu znamená zároveň stále väčšiu slobodu a naplnenie, samostatnosť a platnosť vlastnej skutočnosti, otvorenie a uskutočnenie všetkých možností človeka.“[232]
Sväté písmo obsahuje i návod pre človeka, ktorý sa chce dostať na toto miesto, do neba. Vzhľadom na to treba mať na pamäti i slová, že „ľudia, ktorí zomierajú v milosti a v priateľstve s Bohom a sú dokonale čistí, žijú navždy s Kristom.“[233] „Ježišove slová všetko ostatné vám bude pridané navyše[234] tu nachádzajú svoje posledné a najvyššie uplatnenie: „nebo“ zahŕňa všetky dobrá, ktoré môžu naplniť osobu, ktorá dospela k eschatologickému cieľu; dobrá, ktoré sa rozlievajú z podstatného dobra, ktorým je osobný život s božskými Osobami, a ktoré jej budú k nemu pridané.“[235] Týmito slovami Jean-Hervé Nicolas opísal blažený život v nebi.
Život v nebi sa často krát opisuje, ako radosť, večný pokoj, ktorý vyprosujeme v modlitbách pre zosnulých. Fakt, že tento život je večný, zdôrazňuje kvalitu neba, jeho nekonečnosť, neprestávajúce spoločenstvo lásky, ktoré človek už nemôže stratiť. Tu už nehreší, nemusí bojovať sám so sebou, s pokušeniami, lebo celá jeho bytosť ho robí schopným žiť blaženým životom. Nekonečný čas sa nevníma pomocou nám známych časových jednotiek, žiadne hodiny, ktoré idú neustále jedna za druhou, deň za dňom. Keby sme ho takto vnímali, zdalo by sa nám, že sa na tom druhom svete po určitej dobe začneme nudiť. Ak sa zamyslíme nad životom a starosťami, ktoré prežívame tu na zemi a potom si ako vyvrcholenie tejto pozemskej cesty predstavíme ďalší nekonečný život, tak takáto predstava je dosť deprimujúca.[236] Nemôžeme večnosť definovať pomocou časovosti, pretože tá stojí mimo čas[237] a z toho vyplýva, že „nejde o nekonečne sa rozťahujúci čas, ale o nadvládu nad časom.“[238] Preto sú výstižné slová kardinála Ratzingera, ktorý opísal večnosť tým, že „bude to jediný okamih veľkej radosti.“[239]
2.2.5.1 Sväté písmo
Pavel Mikluščák rozlišuje päť výpovedí o nebi, ktoré sú prezentované vo Svätom písme. Vyzdvihuje to, že v nebi každý človek dostane nové meno charakterizujúce vzťah daného človeka a Boha,[240] poukazuje na symbol svadby[241] charakterizujúcej radosť z tohto vzťahu, na nebeskú hostinu, ako prejav nekonečnej štedrosti Boha,[242] na raj, ktorý predstavuje miesto pokoja[243] a napokon na nové mesto,[244] kde bude vďaka Božej prítomnosti pokoj, bezpečie, spravodlivosť a život v plnosti.[245]
Vo Svätom písme môžeme nájsť i charakteristické znaky neba, ako napríklad sláva, svetlo, žiara,[246] radosť Božích anjelov,[247] naša vlasť,[248] prítomnosť Božia a posvätný chrám,[249] ktoré vo svojom diele uvádza Marián Chovanec na základe slov kardinála J. Chryzostoma Korca.[250]
V Starom zákone vidíme, že už Židia poznali prisľúbenia večného života: "Ty zlostník, odstraňuješ nás síce z časného života, ale Pán všehomíra, pre ktorého zákony zomierame vzkriesi nás pre večný život." (2 Mach 7, 9) Uvedomovali si zásah Boha do ich dejín, Jeho pôsobenie na zemi. V dôsledku toho si tiež uvedomovali akési prepojenie medzi zemou a nebom, ktoré je symbolicky znázornené i v knihe Genezis, keď Jakub vo svojom videní videl rebrík spájajúci nebo a zem.[251] Taktiež sa spomína vzatie človeka do neba,[252] či doprosovanie, aby Boh zostúpil z neba a pomohol ľuďom,[253] alebo videnia prorokov, ktorým boli zjavené Božie tajomstvá.[254] V Starom zákone sa tiež spomína to, že ak by človek uvidel Boha, zomrel by.[255]
V Novom zákone však Ježiš hovorí niečo iné: „Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha.“ (Mt 5, 8) „Teraz vidíme len nejasne, akoby v zrkadle; no potom z tváre do tváre. Teraz poznávam iba čiastočne, ale potom budem poznať tak, ako som aj ja poznaný.“ (1 Kor 13, 12) „Milovaní, teraz sme Božími deťmi, a ešte sa neukázalo, čím budeme. Vieme však, že keď sa on zjaví, budeme mu podobní, lebo ho budeme vidieť takého, aký je.“ (1 Jn 3, 2)
2.2.5.2 Videnie Boha
„Nebo nepozostáva v tom, že každý zavŕšený človek žije osamote so samým Bohom, ale v tom, že žije s Bohom v kruhu dovŕšených bratov a sestier, že v Bohu vidí bratov a sestry a že v bratoch a sestrách vidí Boha.“[256]
„Napriek tomu, že človek je Božím obrazom, nemá pre neho vhodný orgán vnímania.“[257] To znamená, že hoci bol človek stvorený na Boží obraz, predsa ho nemôže v tomto pozemskom stave ešte vnímať takého, aký je. Takéto privilégium získa práve až potom, keď sa stane súčasťou nebeského spoločenstva. Potom mu Boh dá na to schopnosť, ktorú nazývame „oblažujúcim videním“.[258] Toto videnie sa často krát označuje i pojmom svetlo slávy, ako zásluha za to, že človek umrie v milosti posväcujúcej.[259]
Ako už bolo spomenuté, takýto stav bude trvať večne. To znamená, že tí, ktorí nadobudnú svetlo slávy, ho už nikdy nestratia kvôli hriechu, pretože vo večnosti už žiadna hriešnosť nie je.[260]
V rámci tohto videnia Boha treba však dodať, že nie je u každého rovnaké. Veľkosť svetla slávy je pridelená podľa zásluh každému jednému človeku.[261] Napríklad sv. Pavol píše: „Poznám človeka v Kristovi, ktorý bol pred štrnástimi rokmi - neviem, či v tele, či mimo tela, tiež neviem, to vie Boh, - uchvátený až do tretieho neba.“ (2 Kor 12, 2) A na inom mieste: „Dávajte a dajú vám: mieru dobrú, natlačenú, natrasenú, vrchovatú vám dajú do lona. Lebo akou mierou budete merať vy, takou sa nameria aj vám." (Lk 6, 38)
2.2.5.3 Účastníci neba
Nebo je charakteristické prítomnosťou Boha. Ježiš Kristus nás pripravoval počas svojho života na túto veľkú odmenu, ktorá nás tam čaká.[262] „Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je na nebesiach.“ (Mt 5, 16)
Ďalšou účastníčkou neba je Panna Mária, ktorá je Matkou nás všetkých, o čom svedčí i výpoveď: „Matkou kresťanského spoločenstva od chvíle zoslania Ducha Svätého bola a je Panna Mária. Jej neviditeľnú autoritu Matky ustanovil zomierajúci Ježiš na kríži.“[263]
Okrem Najsvätejšej Trojice, Panny Márie, vyvolených ľudí patria medzi obyvateľov neba i anjeli. Toto pomenovanie anjel je pomenovaním ich služby. Katechizmus Katolíckej cirkvi definuje, že anjeli „sú čisto duchovné stvorenia, majú rozum a vôľu: sú to osobné a nesmrteľné stvorenia. Dokonalosťou prevyšujú všetky viditeľné stvorenia. Dosviedča to jas ich slávy.“[264]
Anjeli sa spomínajú už od samotného stvorenia[265] a vo Svätom písme nachádzame mnoho zmienok o ich pôsobení. Napríklad keď Boh vyhnal ľudí z raja a cherubíni mali strážiť cestu. Či na iných miestach, kde sa spomína ich ochrana a pomoc ľuďom, zvestovanie správ, kde patrí i samotné zvestovanie narodenia Krista a to anjelom Gabrielom.[266] Často krát sa veriaci v modlitbách obracajú i k anjelom s prosbou o ochranu. Svoje miesto majú aj v bohoslužbách a dokonca v byzantskej liturgii sa nachádza i takzvaná „Hymna cherubínov“.[267]
3 TÉMA ESCHATOLÓGIE V UČEBNÝCH MATERIÁLOCH KATOLÍCKEJ NÁBOŽENSKEJ VÝCHOVY PRE ZÁKLADNÉ ŠKOLY
V úvode práce je charakterizovaný dôvod, kvôli ktorému je potrebné sa venovať práve štúdiu učebných materiálov náboženskej výchovy na štátnej základnej škole so zreteľom na eschatologickú náuku.
Predkladaná štúdia sa zameriava na konkrétny školský rok 2009/2010 a vzhľadom na tento rok i na príslušné dostupné učebné materiály katolíckej náboženskej výchovy, ktoré popisuje nasledujúca tabuľka:
|
1. ročník |
nové učebné osnovy[268] a príslušná metodická príručka |
|
2. ročník |
nové učebné osnovy a príslušná metodická príručka |
|
3. ročník |
učebné osnovy[269] a príslušná učebnica |
|
4. ročník |
učebné osnovy a príslušná učebnica |
|
5. ročník |
nové učebné osnovy a príslušná metodická príručka |
|
6. ročník |
nové učebné osnovy a príslušná metodická príručka |
|
7. ročník |
učebné osnovy a príslušná učebnica |
|
8. ročník |
učebné osnovy a príslušná učebnica |
|
9. ročník |
učebné osnovy a príslušná učebnica |
Z tabuľky vyplýva, že okrem štyroch ročníkov sa v rámci tohto školského roku pri spracovaní tematiky vychádza zo starších verzií učebných osnov platiacich v danom školskom období a učebníc k ním prislúchajúcich. Hoci nové učebné osnovy boli schválené už v októbri 2008, ešte stále k ním nie je vypracovaný kompletný učebnicový materiál. Preto v rámci preskúmania učebného materiálu ročníkov, ktoré vstúpili do reformy už v školskom roku 2009/2010 sa budeme opierať práve o tieto reformované učebné osnovy a príslušné metodické príručky. Konkrétne sa jedná o prvý, druhý, piaty a šiesty ročník základnej školy.
Prvá časť kapitoly sa zameriava na učivo jednotlivých ročníkov základných škôl obsahujúce prvky eschatologickej teórie vo vyučovaní katolíckej náboženskej výchovy s poukazom na jej miesto v jednotlivých vyučovacích témach hodín.
Pri štúdiu učebného materiálu sa vo výskumnej časti kapitoly zameriame na rozdelenie učiva na učivo, ktoré priamo predstavuje eschatologické témy, či udalosti, ktoré sme spomenuli vyššie a na učivo, ktoré žiakov iba vovádza či načrtáva danú oblasť. Konkrétne to bude rozdelenie na primárne, sekundárne a terciárne učivo vo vzťahu k fenoménu eschatológie jednotlivých tém vyučovacích hodín, ktoré nám pomôže pri stanovení možnej úrovne vedomostí žiakov v rámci eschatologickej náuky. Jednotlivým úrovniam výpovedí – primárne, sekundárne a terciárne sa pripíše ich hodnota a príslušný počet vyučovacích hodín, na ktorých dané výpovede zazneli. Tento počet nám poslúži na ohodnotenie danej eschatologickej udalosti a vyvodenie záverov výskumu vzhľadom na celkový počet vyučovacích hodín[270] katolíckej náboženskej výchovy na základných školách.
3.1. Fenomém eschatológie vo výučbe náboženskej výchovy na základnej škole
„Predmet «náboženská výchova» je výchovno-vzdelávacím predmetom, na ktorom je nevyhnutné osvojiť si vedomosti a skúsenosti, ktoré majú neodmysliteľný vplyv na vytváranie základného náboženského postoja a uvádzanie do praxe v podobe kresťanského životného štýlu.“[271] K formovaniu životného štýlu patrí i vedomie o tom, čo môžeme očakávať v jeho takzvanom finále. Ak človek vie, čo chce dosiahnuť, vie čo má pre daný cieľ spraviť. A keďže základným cieľom kresťana je dosiahnutie večného života s Bohom, už od útleho veku sú žiaci vovádzaní na hodinách náboženskej výchovy do eschatologických tajomstiev.
3.1.1 Prvý ročník
Prvý ročník je charakterizovaný témou Cesta lásky a učivo je rozdelené do piatich tematických celkov. Žiaci sa tak majú pomocou lásky k blížnemu, k stvorenému svetu a lásky, ktorá sa im dostáva, naučiť, ako sa majú správať. A to nie len k svojim blízkym, ale k všetkým ľuďom a prírode.[272] Najmä v téme Čo dokážem? sa im predstavuje rozdiel medzi dobrom a zlom a apeluje sa tak na ich konanie. A hneď prostredníctvom nasledujúcich tém získavajú poznatky o viditeľnom a neviditeľnom svete[273] a veciach stvorených Bohom a vytvorených človekom.[274]
V druhom tematickom celku sa učia komunikácii v rodine ako i s Bohom, čo je demonštrované i predstavením modlitby Otče náš. K nej sa im následne podáva i výklad, ktorý sa dotýka pojmov ako je nebo, prítomnosť Boha na nebesiach, Božie kráľovstvo, zatratenie a podobne. Žiaci sú vedení k osvojeniu si modlitby.[275]
Pri preberaní celku Dar lásky sa žiaci oboznamujú s tajomstvom anjelovho zvestovania Panne Márii o počatí Krista.[276] Výklad sa opiera iba o opis danej udalosti a nezachádza hlbšie do témy mesiášstva.
V tematickom celku Moc života a lásky sa prezentujú ako „kľúčové pojmy: život, smrť, spánok, prebudenie, vzkriesenie, zmŕtvychvstanie, nedeľa,“[277] ktoré sa postupne rozvíjajú v jednotlivých témach a tým podávajú primárne charakteristiky eschatologickej náuky. Napríklad pomocou rozprávky o hrade, či o šípkovej Ruženke sa im predstavuje spánok a prebudenie a následne vysvetľuje smrť a zmŕtvychvstanie. Poukazuje sa i na vzkriesenie Jairovej dcéry.[278] V téme Kríž – znamenie smrti a znamenie života sa podáva vysvetlenie zmyslu Veľkej noci a poukazuje sa na večný život, ktorý nás čaká po smrti. V ďalšej téme sa vyzdvihuje Ježišovo zmŕtvychvstanie a následne zmysel jeho krížovej cesty a tým vykúpenie ľudstva a otvorenie neba. Taktiež sa im podáva vysvetlenie toho, čo predstavuje spása a že kríž je jej symbolom.[279]
V poslednom tematickom celku sa dozvedajú o udalosti zoslania Svätého Ducha.[280]
3.1.2 Druhý ročník
Témou druhého ročníka je Cesta dôvery. Obsah učebných osnov sa zmenil a sformuloval do šiestich tematických celkov.
V prvom tematickom celku Boh mi dôveruje sa žiakom predstavuje symbolická reč o raji, ako o pôvodnom mieste pobytu prvých ľudí a vzbudzuje sa tým u žiakov zodpovednosť za život a prírodu.[281] Veď napokon človek bol stvorený na Boží obraz, k čomu sa im následne podáva vysvetlenie i o jeho nesmrteľnej duši.[282]
Aj tu sa dôraz kladie na formovanie ľudského správania, ktoré sa ďalej rozvíja v nasledujúcich tematických celkoch. Napríklad v treťom tematickom celku s názvom Dôvera v rodine sa dávajú do popredia skutky kresťanskej lásky,[283] predstavuje sa príbeh o Jakubovi a Ezauovi[284]
Vo štvrtom tematickom celku sa poukazuje na dobré správanie človeka a tiež sa spomína príbeh o boháčovi a Lazárovi, kde sa žiaci dozvedajú o fakte odsúdenia a správaní, ktoré k nemu vedie. V rámci tohto príbehu sa im predstavujú i miesta ako je nebo a miesto zatratených.[285]
V piatom tematickom celku Desatoro – pozvanie k slobode a k dôvere sa predstavujú zákony, ktoré nám dal Boh a v jednotlivých témach sa vysvetľuje zmysel ich dodržiavania.[286]
Šiesty tematický celok je znovu zameraný na poučenia o dobrom správaní sa človeka. V téme Hostina sa predstavuje biblický príbeh o hostine ako predobraze nebeskej hostiny, na ktorú nás pozval Ježiš.[287]
3.1.3 Tretí ročník
Cieľ tretieho ročníka, ktorý je sformulovaný v učebných osnovách vyjadruje, že v tomto ročníku sa žiaci pripravujú hlavne na prijatie sviatosti zmierenia a Eucharistie, ako súčasti ich duchovného rozvoja.[288] O tom svedčí i názov učebnice, s ktorou žiaci pracujú - Moje stretnutie s Ježišom.
V prvej téme Sme Božie deti je žiakom ponúknutý citát z evanjelia podľa Matúša,[289] v ktorom sa vraví o prítomnosti Ježiša medzi ľuďmi až do skončenia sveta. Pomocou vysvetlenia sviatosti krstu je im predstavená účasť na Božom kráľovstve a na upevnenie porozumenia majú v učebnici zadané viaceré úlohy.[290]
V treťom ročníku sa žiaci učia modlitbu Vyznanie viery,[291] ktorá jasne evokuje eschatologický charakter. Ten sa prejavuje i v téme s názvom Ježiš zomrel za naše hriechy, kde sa žiakom predstavuje zmysel tejto obety, ktorým je naša spása, večný život. O obeti v učebnici vypovedajú i slová, ktoré povedal Ježiš Nikodémovi, prevzaté z evanjelia podľa Jána.[292]
V piatom tematickom celku Ježiš je živý chlieb pre naše duše sa vyzdvihuje fakt Eucharistie - duchovného pokrmu pre dosiahnutie večného života.[293]
V závere učebnice sa nachádza zhrnutie modlitieb, v ktorých veriaci kresťania vyznávajú svoju vieru, prosia o ochranu, ďakujú a podobne. Žiaci sa tak priamo stretávajú so súhrnným textom modlitieb, v ktorom sa predstavuje eschatologický charakter ich viery.[294]
3.1.4 Štvrtý ročník
Školská katechéza vo štvrtom ročníku je zameraná predovšetkým na doplnenie vedomosti z oblasti liturgického slávenia a tým prehĺbenia vzťahu s Bohom.[295]
Eschatologické prvky sa nachádzajú napríklad v príbehu Kardinál za noci a búrky, ktorý patrí do témy Kňazstvo. V danom príbehu je vykreslená situácia, v ktorej sa chorý pred svojou smrťou vyspovedá a prijme sviatosť pomazania chorých. Tým sa žiakom poukazuje na kresťanské ukončenie života, aby tak po smrti mohli byť s Bohom vo večnosti.[296]
V časti Bohoslužba obety sa poukazuje na slová, ktoré sa veriaci modlievajú pri bohoslužbe, kde sa zároveň vyznáva viera v Ježišov druhý príchod a vzkriesenie mŕtvych. A znovu je im predložený text modlitby Otče náš[297] ako i v závere a to pomocou ilustrácií.[298]
Popri opise vianočného tajomstva sa im pripomína udalosť hriechu prvých rodičov a opätovné získanie nádeje príchodom Ježiša Krista prostredníctvom jeho obety.[299] Táto téma veľkonočného víťazstva Krista nad smrťou sa okrem iného predstavuje vo štvrtom tematickom celku.[300]
3.1.5 Piaty ročník
V tomto ročníku je podľa reformovaných učebných osnov hlavnou témou Poznávanie cez dialóg, ktorá je rozdelená do siedmych tematických celkov. Žiaci sa oboznamujú s prácou so Svätým písmom, pomocou čoho spoznávajú mnohé výpovede a príbehy s eschatologickým charakterom. Zameriavajú sa pritom i na osudy biblických postáv a zmysel ich konania.[301]
V druhom tematickom celku Dialóg Boha a človeka sa rozvíja táto hlavná myšlienka vo forme predstavenia modlitieb a ich významu. Popri iných sa tu predstavuje i modlitba Otčenáš. Vyzdvihuje sa pritom nie len viera vo večný život, ale i nádej na jeho dosiahnutie v spoločenstve s Bohom.[302] Charakter dôležitosti modlitby sa nesie i v treťom tematickom celku.[303]
V štvrtom tematickom celku sa vyzdvihuje dôležitosť liturgie a význam symbolov pri jej slávení. Poukazuje sa pritom i na Ježišovu obetu a jej veľký význam pre ľudstvo.[304] Pomocou rozvíjajúcej témy Rozprávka o zázračnom košíku sa im podáva vysvetlenie rozdielu medzi viditeľným a neviditeľným svetom.[305]
Ježišova obeta sa vyzdvihuje predovšetkým v téme Nebeský pelikán, ktorá spadá do piateho tematického celku ako i v nasledujúcich témach.[306]
V šiestom tematickom celku Dialóg cez službu sa vysvetľuje sviatostný život kresťana prostredníctvom prijatia jednotlivých sviatostí, či služieb a jeho význam pre večný život.[307]
V nasledujúcom celku sa podáva súhrnné vysvetlenie modlitby a to i za mŕtvych, čím sa žiakom poukazuje na vieru v posmrtný život, v ktorom i zomrelí potrebujú naše modlitby. Teda sa interpretuje viera v očistec.[308]
3.1.6 Šiesty ročník
Ročníkovou témou zadanou v nových učebných osnovách je Poznávanie pravdy, od čoho sa odvíjajú i názvy jednotlivých tematických celkov. Pravda sa stáva hlavnou smernicou dobrého správania sa človeka, ktoré ho privádza k Bohu. Preto sa im podávajú pohľady na pravdu ako takú z rozličných oblastí, či už zo Svätého písma pomocou príbehov, alebo z etiky prostredníctvom médií a podobne. Žiaci tu na rozdiel od staršej verzie učebných osnov majú pracovať i so Starým zákonom, napríklad pri analýze textu o stvorení sveta a človeka. Apeluje sa i na svedomie človeka, ktoré ho riadi pri jeho konaní.[309]
V prvom tematickom celku Pravda ako hodnota, ako už bolo spomenuté, učivo apeluje predovšetkým na naše správne konanie a na budovanie medziľudských vzťahov pomocou pravdy.[310]
V rámci ďalšej ústrednej témy Hľadanie pravdy o svete sa žiaci dozvedajú o jeho stvorení a to z pohľadu vedy a biblických správ. Na základe toho sa sleduje i to, aby si žiaci vštepili úctu a starostlivosť o stvorený svet.[311]
Hlbšie eschatologické témy sa v týchto dvoch tematických celkoch nenachádzajú.
V treťom tematickom celku Hľadanie pravdy o sebe sa poukazuje na to, že človek bol stvorený na Boží obraz a predurčený na život s Bohom. Ale hriechom sa od neho vzďaľuje a preto sa Ježiš preňho stal nádejou na opätovný návrat. Každý vo svojom svedomí má hľadať zákony, podľa ktorých sa má riadiť.[312] Pri opise stvorenia človeka sa zameriava i na fakt, že má nesmrteľnú dušu a to v téme Boh ako hrnčiar a zopakovaním si daného posolstva i v téme Mám hodnotu.[313] Náznak eschatologickej výpovede o nebeskej krajine, ktorá je pripravená pre spravodlivých po ich smrti je prítomný v téme Človek v raji a jeho pád. V rámci tejto témy sa poukazuje i na sviatosť zmierenia ako nástroj na znovuzískanie priateľstva s Bohom.[314]
Vo štvrtom tematickom celku Ohlasovanie pravdy sa najmä v téme Ježiš učí v podobenstvách predstavuje podobenstvo o hostine, ktorá symbolizuje hostinu vo večnosti, na ktorú pozýva všetkých ľudí. Pomocou podobenstiev sa tak poukazuje na niektoré vlastnosti Božieho kráľovstva.[315]
Aj v poslednom tematickom celku Konať v pravde sa stále apeluje na správne konanie človeka. O tom svedčia názvy tém, ako napríklad Zlaté pravidlo, Zákon lásky, Skutky lásky atď. a návody na ich aplikáciu v živote.[316] Žiakom sa pripomína fakt posledného súdu a požiadaviek, ktorých dodržanie vyžaduje Ježiš od každého človeka. Konkrétne sa jedná o skutky duchovného a telesného milosrdenstva. Pritom sa však nevysvetľuje udalosť samotného posledného súdu.[317]
3.1.7 Siedmy ročník
Učivo siedmeho ročníka nevyniká bohatou eschatologickou náukou. Je zamerané skôr na dejiny Cirkvi a svätcov, ktorí vynikali svojim životom. Takýmto spôsobom sa snaží predovšetkým poukázať na správanie sa ľudí a jeho pozitívne formovanie, k čomu slúži i poukázanie na správnu sexuálnu výchovu.[318]
3.1.8 Ôsmy ročník
V ôsmom ročníku sa pokračuje vo vychovávaní životných postojov žiakov. Snaží sa im predstaviť zmysel kresťanského života a to, ako má takýto život vyzerať. Až pri téme Zasvätený život sa spomína, aby človek pamätal na večný život. Že k tomu mu slúžia aj príklady rôznych ľudí, ktorí sa rozhodli zasvätiť svoj život a slová Ježiša Krista: „Ak chceš byť dokonalý, choď, predaj, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma!“[319] Pri výučbe sa zároveň poukazuje na sviatosti, život v modlitbe, v kresťanskom spoločenstve, ako aj na výchovu k čistote a pravej láske.[320]
3.1.9 Deviaty ročník
Popri ostatných témach sa práve v deviatom ročníku definuje väčšina eschatologických prvkov. Deviataci sa pomocou motivačného príbehu oboznamujú s tým, čo je to duša.[321] Je im predstavený i pôvodný zámer Boha s človekom, ktorý mal žiť večným životom. Preto sa dosiahnutie tohto pôvodného zámeru má stať zmyslom života človeka.[322] Možnosť posmrtného života s Bohom v raji nám bola prinavrátená pomocou vykupiteľského diela Ježiša Krista, ako sa to opisuje v učebnici v téme Spasiteľ očakávaný národmi.[323]
Výpoveď o nebi sa nachádza v téme Najviac milovaný, najviac nenávidený, kde sa Ježiš ako Život charakterizuje slovami „lebo je večný, má ho a daroval nám ho. Chce nás mať v nebi, kde sa už viac neumiera.“[324]
V treťom tematickom celku pri téme Cirkev má tajomstvá a stráži poklady života sa poukazuje na poslanie Cirkvi starať sa o spásu ľudí[325] a zároveň sa predstavujú prostriedky, ktoré k tomu dopomáhajú. Medzi ne nepochybne patria i sviatosti, ktorých význam si žiaci zopakujú na vyučovaní. Je im pripomenuté, že bez priateľstva s Bohom nemôžu vstúpiť do neba a zároveň túto možnosť strácajú ťažkým hriechom.[326]
Žiakom sa predstavujú i súčasné formy takzvanej civilizácie smrti, ktorá nakoniec vedie k strate večného života v blaženosti.[327] K tomuto patrí i snaha o privlastnenie si práva nad svojim životom, či životom svojho nenarodeného dieťaťa, čo je proti Bohu.[328]
V poslednej téme prezentovanej v učebnici sa dôraz kladie na samotnú odmenu za terajší život. Odvoláva sa pritom na Katechizmus katolíckej cirkvi, kde sa zvýrazňuje večný život v nebi. Zároveň je tu spomenutá odplata, ktorá nastáva hneď po smrti a to ako výsledok osobitného súdu.[329] V závere danej témy sú zadefinované pojmy ako vzkriesenie, očistec, peklo a nebo.
3.2 Eschatologické vedomosti žiakov odovzdané v školskej katechéze
V tejto časti práce je predstavený výskum, ktorý je zameraný na zhodnotenie odovzdaných vedomostí žiakom nadobudnutých po skončení základnej školy v rámci eschatológie. Poznatky na ľavej strane tabuľky vychádzajú z vopred charakterizovaných eschatologických udalostí v druhej kapitole práce. Jednotlivá eschatologická udalosť je zvýraznená a jej dôležité charakteristiky sú zaznamenané po poradí v riadkoch pod ňou.
Výsledky v tabuľke sú získane na základe porovnaní týchto charakteristík eschatologických udalostí s učebným materiálom priradeným jednotlivým ročníkom v rámci školského roku 2010/2011. Zároveň farebným znázornením v tabuľke poukážeme na kvalitu informácií vzhľadom na eschatológiu a rozlíšime ich na spomínané primárne, sekundárne a terciárne eschatologické výpovede. To znamená na učivo dotýkajúce sa eschatologickej oblasti, ktoré priamo prezentuje určitú výpoveď, alebo k nej privádza buď cez konkrétne náznaky, alebo nepriamo. Respektíve sa zohľadnia i informácie, ktoré neboli žiakom poskytnuté počas štúdia náboženskej výchovy na štátnej základnej škole.
V rámci každej eschatologickej výpovede, nachádzajúcej sa v daných ročníkoch, bude všetkým úrovniam[330] pripísaná hodnota predstavujúca počet vyučovacích hodín, ktoré danú výpoveď obsahujú. Pravý stĺpec tabuľky poukáže na sumy bodov prítomnosti jednotlivých výpovedí v učive počas celej základnej školy. Na základe tohto ohodnotenia sa jednotlivým eschatologickým výpovediam pripíše sumárna hodnota predstavujúca jej reálne bodové ohodnotenie. Pod každou eschatologickou výpoveďou bude zároveň uvedený riadok medzisúčtov obsahujúci počet výpovedí v každom ročníku zvlášť.
Vychádzajúc z dogmatickej teológie by mala eschatologická náuka predstavovať približne 1/8 učiva náboženskej výchovy. Splnenie tohto pomeru preskúmame pomocou porovnania konkrétnych súm. Najprv sa zameriame na bodové ohodnotenie takzvaných ideálnych vyučovacích hodín, na ktorých sú predstavené všetky tri úrovne výpovedí v trojnásobnom počte sa nachádzajúce na jednej vyučovacej hodine.[331] Druhá spomínaná suma vznikne sčítaním čiastkových súčtov priradených eschatologickým výpovediam. To, či je tento pomer splnený zistíme práve porovnaním tejto druhej sumy s ideálnym bodovým ohodnotením vyučovacích hodín.
Ohodnotenie jednotlivých úrovní zohľadňuje pomer výskytu jednotlivých výpovedí. V dôsledku toho by učiteľ nemal byť obmedzovaný vo vedení vyučovacej hodiny, ktorá týmto spôsobom získala bodové ohodnotenie 21. Hodnota úrovne je vyjadrená číslom v nasledujúcom stĺpci, farebne odlišujúcom jednotlivé úrovne výpovede:
|
0 |
|
1 |
|
2 |
|
4 |
- neobsahuje danú výpoveď
- privádza k danej výpovedi (terciárne)
- dotýka sa danej výpovede v náznakoch (sekundárne)
- priamo obsahuje danú výpoveď (primárne)
Tabuľka 1: Eschatologické vedomosti žiakov
|
Ročník Učivo |
1. |
2. |
3. |
4. |
5. |
6. |
7. |
8. |
9. |
SPOLU |
|
PRÍCHOD JEŽIŠA KRISTA |
|
|
|
2 |
|
|
|
|
3 |
5 |
|
Výpovede Svätého písma |
|
|
1 |
2 |
|
|
|
|
2 |
5 |
|
Nepoznáme deň Ježišovho príchodu |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
0 |
|
Definitívne premôže hriech, zničí smrť, porazí zlo |
|
|
|
|
|
|
|
|
2 |
2 |
|
Znamenia: - Ohlasovanie evanjelia po celom svete |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
0 |
|
- Obrátenie židovského národa ku Kristovi |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
0 |
|
- Súženia Cirkvi |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
0 |
|
- Zjavenie Antikrista |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
0 |
|
- Chaos v stvorení |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
0 |
|
- Skúška prenasledovania |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
0 |
|
∑ |
0 |
0 |
1 |
4 |
0 |
0 |
0 |
0 |
7 |
12 |
|
VZKRIESENIE Z MŔTVYCH |
|
|
|
2 |
|
|
|
|
2 |
8 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
1 |
||
|
Vzkriesenie tela |
2 |
1 |
3 |
|
|
|
|
|
2 |
18 |
|
|
|
3 |
|
|
|
|
|
2 |
||
|
Večný život |
2 |
2 |
4 |
3 |
2 |
1 |
|
|
1 |
55 |
|
2 |
1 |
2 |
2 |
3 |
1 |
|
|
1 |
||
|
|
|
1 |
1 |
1 |
|
|
|
1 |
||
|
Nesmrteľná duša |
|
1 |
1 |
|
|
1 |
|
|
2 |
15 |
|
|
1 |
1 |
|
|
2 |
|
|
1 |
||
|
Vzkriesenie všetkých |
2 |
1 |
1 |
1 |
|
|
|
|
3 |
20 |
|
2 |
|
2 |
|
|
|
|
|
1 |
||
|
Symbolický jazyk Svätého písma |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
0 |
|
Kristus bol ten, ktorý bol vzkriesený ako prvý[332] a vďaka tomu môžeme byť vzkriesení i my |
1 |
1 |
1 |
4 |
3 |
|
|
|
2 |
48 |
|
2 |
|
|
4 |
2 |
|
|
|
2 |
||
|
|
|
|
1 |
2 |
|
|
|
1 |
||
|
Nadpozemský život |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
0 |
|
Spojenie duše so svojim telom |
|
|
1 |
|
|
|
|
|
2 |
7 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
1 |
||
|
Duchovné telo – znaky |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
0 |
|
∑ |
19 |
10 |
31 |
30 |
27 |
8 |
0 |
0 |
46 |
171 |
|
POSLEDNÝ SÚD |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
0 |
|
Výpovede Svätého písma |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
0 |
|
Súd nad všetkými - živými i mŕtvymi |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
0 |
|
Primeranosť posledného súdu |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
0 |
|
Človek je sám sebe sudcom |
4 |
9 |
|
|
8 |
9 |
|
|
|
30 |
|
Rozdiel osobného a posledného súdu |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
0 |
|
Kristus neprišiel súdiť, ale spasiť tento svet.[333] |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
0 |
|
∑ |
4 |
9 |
0 |
0 |
8 |
9 |
0 |
0 |
0 |
30 |
|
ZAVŔŠENIE ĽUDSTVA |
|
|
|
|
|
|
|
|
2 |
2 |
|
Koniec sveta - vytvorí sa nové nebo a nová zem[334] |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
0 |
|
Terajší i budúci svet sú dva stavy sveta.[335] |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
0 |
|
Budú zhromaždení v spoločenstve |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
0 |
|
Obrazy konca sveta: - Obraz zničenia Jeruzalemského chrámu |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
0 |
|
- Znamenia na slnku, mesiaci, na hviezdach[336] |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
0 |
|
- Úzkosť medzi ľuďmi |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
0 |
|
- Nový Jeruzalem |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
0 |
|
- Druhý príchod Krista [337] |
|
|
|
|
|
|
|
|
2 |
2 |
|
∑ |
0 |
0 |
0 |
0 |
0 |
0 |
0 |
0 |
4 |
4 |
|
SMRŤ |
2 |
|
|
2 |
|
|
|
|
2 |
6 |
|
Človek nebol predurčený k smrti.[338] Stalo sa tak až potom, keď zhrešil. |
|
|
|
|
|
1 |
|
|
1 |
3 |
|
Kresťanský význam smrti |
2 |
|
4 |
8 |
1 |
1 |
|
|
2 |
36 |
|
|
|
|
9 |
|
|
|
|
|
||
|
Iba Boh môže rozhodovať o ľudskom živote.[339] |
|
|
|
1 |
|
|
|
|
1 |
8 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
1 |
||
|
|
|
|
|
|
|
|
|
1 |
||
|
Rozdiel medzi biologickou a duševnou smrťou |
|
|
|
|
|
|
|
|
3 |
3 |
|
∑ |
4 |
0 |
4 |
29 |
1 |
2 |
0 |
0 |
16 |
56 |
|
OSOBITNÝ SÚD |
|
|
|
|
|
|
|
|
1 |
2 |
|
Výpovede Svätého písma |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
0 |
|
Týka sa každého človeka a nastáva hneď po jeho smrti |
|
|
|
|
|
|
|
|
1 |
7 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
1 |
||
|
|
|
|
|
|
|
|
|
1 |
||
|
Rozsudok- očistec, nebo, alebo peklo |
|
|
|
|
|
|
|
|
1 |
3 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
1 |
||
|
Ide iba o moment[340] |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
0 |
|
∑ |
0 |
0 |
0 |
0 |
0 |
0 |
0 |
0 |
12 |
12 |
|
OČISTEC |
|
|
|
|
1 |
|
|
|
1 |
8 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
1 |
||
|
|
|
|
|
|
|
|
|
1 |
||
|
Výpovede Svätého písma |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
0 |
|
Časť oslávenej Cirkvi, ktorá sa nedostala priamo do neba |
|
|
|
|
1 |
|
|
|
1 |
8 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
1 |
||
|
|
|
|
|
|
|
|
|
1 |
||
|
Neznáma doba trvania |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
0 |
|
Očistný oheň |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
0 |
|
∑ |
0 |
0 |
0 |
0 |
2 |
0 |
0 |
0 |
14 |
16 |
|
PEKLO |
|
|
|
|
|
|
|
|
1 |
7 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
1 |
||
|
|
|
|
|
|
|
|
|
1 |
||
|
Výpovede Svätého písma |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
0 |
|
Večné zatratenie ako následok hriechu |
1 |
1 |
|
|
|
|
|
|
4 |
20 |
|
1 |
1 |
|
|
|
|
|
|
1 |
||
|
|
1 |
|
|
|
|
|
|
1 |
||
|
Miesto zavraždených |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
0 |
|
Šeol |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
0 |
|
Druhá smrť - odmietnutie Ježiša |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
0 |
|
Pekelný oheň |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
0 |
|
Účastníci pekla |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
0 |
|
∑ |
3 |
7 |
0 |
0 |
0 |
0 |
0 |
0 |
17 |
27 |
|
NEBO
|
1 |
1 |
1 |
|
|
|
|
|
2 |
21 |
|
1 |
1 |
|
|
|
|
|
|
2 |
||
|
|
1 |
|
|
|
|
|
|
1 |
||
|
Výpovede Svätého písma a symboly neba |
2 |
2 |
|
|
|
1 |
|
|
|
19 |
|
2 |
1 |
|
|
|
2 |
|
|
|
||
|
|
1 |
|
|
|
|
|
|
|
||
|
Večné spoločenstvo s Bohom |
3 |
2 |
1 |
2 |
4 |
1 |
|
|
2 |
29 |
|
2 |
|
|
2 |
|
|
|
|
3 |
||
|
Miesto pre vyvolených, ktorí dosiahli spásu |
|
|
|
|
3 |
2 |
|
|
|
7 |
|
|
|
|
|
|
1 |
|
|
|
||
|
Božie kráľovstvo |
1 |
|
2 |
|
|
1 |
|
|
|
10 |
|
1 |
|
1 |
|
|
1 |
|
|
|
||
|
Oblažujúce videnie[341] |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
0 |
|
Videnie Boha nie je u každého rovnaké |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
0 |
|
Život v nebi opísaný ako radosť, večný pokoj, sláva |
|
|
|
|
|
2 |
|
|
1 |
4 |
|
Nebo ako vzdialené miesto, mimo našej zeme a zároveň stotožnené s Kristom na zemi[342] |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
0 |
|
Vo večnosti už žiadna hriešnosť nie je.[343] |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
0 |
|
Za začiatok neba sa pokladá Ježišovo vzkriesenie |
|
|
2 |
3 |
|
|
|
|
|
15 |
|
|
|
2 |
3 |
|
|
|
|
|
||
|
Jeho naplnenie nastane až po dovŕšení Ježišovho diela |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
0 |
|
Správanie, ktoré privádza do neba |
1 |
1 |
7 |
2 |
3 |
2 |
13 |
14 |
15 |
300 |
|
3 |
7 |
7 |
|
6 |
5 |
15 |
12 |
14 |
||
|
|
6 |
|
|
4 |
10 |
|
2 |
4 |
||
|
Anjeli |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
0 |
|
Účastníci neba |
|
|
1 |
|
|
|
|
1 |
1 |
3 |
|
Rozdiel medzi duchovnými svetmi |
1 |
|
|
|
1 |
|
|
|
|
6 |
|
1 |
|
|
|
1 |
|
|
|
|
||
|
∑ |
29 |
56 |
34 |
17 |
41 |
67 |
43 |
47 |
80 |
414 |
|
CELKOVÝ POČET JEDNOTIEK |
59 |
82 |
70 |
80 |
79 |
86 |
43 |
47 |
196 |
742 |
Počet vyučovacích hodín jednotlivých tried na štátnej základnej škole s jednohodinovou dotáciou je 33 v každom ročníku. To znamená, že počet všetkých hodín náboženskej výchovy na základnej škole je 297.[344] Teda ak znovu vezmeme do úvahy bodové ohodnotenie jednotlivých úrovní výpovedí a ich požadovaný trojnásobný počet na jednej vyučovacej hodine, tak celkové ohodnotenie vyučovacích hodín je 6237.[345]
Po vyrátaní sumárnych hodnôt a ich sčítaním sa získa celkový počet jednotiek 742.
Ako už bolo spomenuté, aby učivo dotýkajúce sa eschatologickej náuky dosahovalo požadovanú úroveň, je potrebné, aby tvorilo aspoň 1/8 celkového učiva daného predmetu. V našom prípade ide o pomer 742 : 6237. Teda táto hodnota sa iba málo líši od požadovanej hodnoty predstavujúcej daný pomer. Z toho vyplýva, že i keď žiakom nie sú prezentované všetky uvedené eschatologické výpovede v rovnakej miere, v rámci katechézy je venovaný eschatológii primeraný priestor.
Napriek tomu je potrebné zhodnotiť, či je jednotlivým eschatologickým udalostiam venovaný náležitý priestor. Číselné údaje v pravej krajnej časti tabuľky zvýraznené zelenou farbou vyjadrujú dôležitosť, ktorá je priradená jednotlivým udalostiam na základe učebného materiálu. Tieto hodnoty budú predstavovať základné číselné údaje na grafické znázornenie pomeru rozdelenia priestorov, ktoré sú venované jednotlivým eschatologickým udalostiam.
Z grafu vyplýva, že najväčší priestor sa venuje téme nebo, čo predstavuje až 55% celkového eschatologického učiva. Následne je učivo zamerané na tému vzkriesenia z mŕtvych, približne 22% eschatologických výpovedí. Ďalším eschatologickým udalostiam je poskytnutý iba malý priestor v porovnaní s týmito dvomi témami. Podľa tejto pridelenej dôležitosti sa udalosti môžu zoradiť vzhľadom na najviac rozvinuté témy nasledovne: nebo (414 b.– 55, 80%), vzkriesenie (171 b. – 23,05%), smrť (56 b. – 7,55%), posledný súd (30 b. – 4,04%), peklo (27 b. – 3,64%), očistec (16 b. – 2,16%), osobitný súd (12 – 1,62%) = príchod Ježiša Krista (12 – 1,62%), zavŕšenie ľudstva (4 b. – 0,54%).
Je dôležité, aby sa žiaci dozvedeli dosť informácií o nebi, ale na druhej strane i udalosti, ktoré nadobudli nízke percentá podľa grafu sú nemenej dôležité. Navyše je potrebné poukázať i na to, že o jednotlivých udalostiach sa im neposkytujú komplexné poznatky, ako boli definované v druhej kapitole.
Tak napríklad o udalosti príchodu Ježiša Krista sú informovaní iba zbežne. Načrtnuté sú výpovede zo Svätého písma, párkrát sa snažia podať aj akúsi formuláciu definície o tejto udalosti a podávajú sa i informácie ohľadom víťazstva nad hriechom, smrťou a zlom. Žiaci nie sú vôbec informovaní ohľadom výpovedí o dni príchodu, či o znameniach, ktoré ho budú sprevádzať.
Viac informácií je im poskytnuté ohľadom vzkriesenia mŕtvych. Hoci im nie sú presne zadefinované znaky tela po jeho vzkriesení, nadpozemský život, či vysvetlený samotný symbolický jazyk Svätého písma, predsa si dokážu vytvoriť základnú predstavu o danej udalosti.
V rámci udalosti posledného súdu sa im najviac informácií poskytuje o tom, že človek je sám sebe sudcom. Avšak okrem toho nemajú predstavené žiadne z ďalších výpovedí.
O vykreslení udalosti zavŕšenia ľudstva im chýbajú mnohé správy. Neobsahuje takmer žiadne spomenuté výpovede, okrem obrazu o druhom príchode Krista a náčrtu definície zavŕšenia ľudstva a aj to až v učive deviateho ročníka.
Aspoň na niektorej z úrovní sa učivo pri téme smrť dotýka všetkých uvedených charakteristík, obzvlášť primárne definovania práva nad ľudským životom, ktoré prináleží Bohu a vysvetlenia kresťanského zmyslu smrti.
Čo sa týka osobitného súdu, výpovede o ňom sú sústredené iba do deviateho ročníka. Viaceré informácie smerujú k jeho definovaniu, no presná definícia sa nepodáva. Ani sa nespomína, že táto udalosť prebieha akoby mimo času, že je to len nejaký záblesk, moment.
Téma očistca je definovaná najmä v deviatom ročníku. Ale ani tu výpovede nezahŕňajú dobu trvania, či očistný oheň a chýbajú i výpovede Svätého písma. Podobne peklo je zadefinované priamo až v tomto poslednom ročníku. Určité definície sa však podávajú už v prvých dvoch ročníkoch. Tieto sa hlavne zameriavajú na peklo ako na miesto zatratených v dôsledku hriechu. Ďalšie informácie tiež chýbajú.
Pomerne dosť poznatkov sa žiaci dozvedia o nebi a tým skôr si môžu o ňom spraviť ucelenejší obraz. Najviac sa apeluje na ich správanie. Žiakom v rámci tejto výpovede nie sú poskytnuté informácie o tom, čo znamená oblažujúce videnie, napriek tomu, že táto informácia je pre žiakov dôležitá. Nevedia ani o jeho nerovnakosti, ani o mieste, kde sa nebo nachádza, o bezhriešnom stave v ňom, či o jeho naplnení.
Podľa vlastného uváženia by bolo vhodné, ak by sa aj pri zachovaní daného pomeru eschatologickej náuky v rámci vyučovania umožnil priestor i na prezentovanie informácií z ostatných, menej zastúpených eschatologických tém. Napríklad pri upustení od prílišného kladenia dôrazu na rôznorodé predstavenie vhodného správania sa ľudí sa môže poukázať na chýbajúce výpovede trebárs z náuky o príchode Ježiša Krista a pod.
Ak komplexne zhodnotíme celú tabuľku a všimneme si číselné ohodnotenia jednotlivých výpovedí s ohľadom na konkrétne ročníky, dôjdeme k poznatku, že najviac vyučovacích tém obsahujúcich eschatologické výpovede sa nachádza v deviatom ročníku. Konkrétne s bodovým hodnotením 196. Z toho vyplýva, že hoci sa v ročníkoch ako je napríklad siedmy, či ôsmy nepodáva dostatok eschatologickej náuky, bolo by najvhodnejšie zakomponovať chýbajúce informácie práve do tohto ročníka a tak im poskytnúť možnosť sústavného vzdelávania v danej oblasti počas celého školského roku.
V uvedenom skúmanom školskom roku 2009/2010 sme došli k záveru, že učivo základných škôl podáva síce i primárne informácie a definuje eschatologické pojmy, ale neobsiahne všetky výpovede, ktoré sú o daných udalostiach známe. K definíciám a konkrétnym vymedzeniam vyučovacích hodín na tému eschatológia budú mať žiaci prístup v neskoršom štúdiu na stredných školách. Na základných školách sa učivo katolíckej náboženskej výchovy skôr zameriava na výchovnú funkciu a v rámci toho poukazuje predovšetkým na formovanie správania žiakov.
ZÁVER
Dieťa, ktoré začne navštevovať základnú školu a hodiny náboženstva sa už v mladom veku citlivo oboznamuje s eschatologickými témami. Pozoruje jej prítomnosť v kresťanských dejinách opísaných vo Svätom písme. Spoznáva význam Ježišovho konania, ktoré bolo koniec koncov celé preniknuté eschatológiou. Celé jeho konanie ukazovalo na posledný cieľ človeka. Eschatologické vyjadrenia v jednotlivých častiach Svätého písma sú ťažiskom celej eschatologickej náuky, čo sa stalo predmetom prvej kapitoly práce.
V druhej kapitole sme pomocou porovnania výpovedí rôznych autorov sformulovali približné definície eschatologických udalosti. Vyzdvihli sme pritom ich vzájomnú rozdielnosť a základné črty, ako aj mylné predstavy o niektorých charakteristikách tej, ktorej udalosti.
Tým bola prezentovaná časť hlavného cieľa práce, ktorým bolo vymedzenie danej témy v rámci katolíckej teológie. Následne, čím sa naplnila aj druhá časť cieľa práce, sa poukázalo na jej miesto v komplexnej formácii katechizovaných a to preskúmaním učebného materiálu katolíckej náboženskej výchovy.
Do určitej miery sú niektoré z informácií o eschatologických udalostiach definovaných v druhej kapitole práce poskytnuté i žiakom. Ale ako sme si mohli na základe výskumu všimnúť, žiaci majú po skončení základnej školy značné medzery vo vedomostiach o eschatologických udalostiach. Treba však podotknúť, že toto tvrdenie sa opiera iba o vedomosti, ktoré mohli nadobudnúť prostredníctvom učebného materiálu v rámci vyučovania katolíckej náboženskej výchovy. Pri výskume sme brali do úvahy učebné materiály v rámci školského roku 2009/2010 a teda sme pracovali i s reformovanými učebnými osnovami. V podstate eschatologické informácie, ktoré sú žiakom poskytnuté na základe reformovaných učebných osnov ostávajú z veľkej časti nemenné. Záleží na učiteľovi, do akej miery bude rozvíjať jednotlivé témy.
Na základe výskumu sa došlo k záveru, že vzhľadom na očakávaný pomer, ktorý má spĺňať eschatologická náuka v rámci všetkých vyučovacích hodín náboženskej výchovy, je rozsah eschatologických informácií poskytnutých žiakom primeraný. Keďže však nie sú všetky eschatologické udalosti prezentované v rovnakej miere, či aspoň miere zodpovedajúcej ich dôležitosti, bolo by vhodné vypracovať návrh na ich doplnenie. Tým by sa položili podklady na ďalší výskum zaoberajúci sa danou problematikou so zreteľom na nové učebné osnovy a príslušný učebný materiál.
Každý žiak prijíma fakty sprostredkované vyučovacím procesom a integruje ich do svojho každodenného vnímania rozličných situácií. Pritom je ovplyvnený množstvom informácií z rozličných masmédií a podobne sa stretáva i s rozdielnymi pohľadmi a eschatologickými náukami rôznych náboženstiev. Vytvára si tak postupne svoj vlastný postoj k udalostiam, ako je smrť a posmrtný život.
Preto je na mieste poukázať na fakt, že samotná školská katechéza nestačí. Obzvlášť, ak sa jedná o jednu z najdôležitejších tém katolíckej náuky. Veď si môžeme všimnúť, neraz bolo spomenuté, že celé bytie človeka má byť zamerané na život po smrti a teda na jeho večný život. Preto vedomosti, ktoré žiaci nadobudnú počas vyučovania náboženskej výchovy musia byť dopĺňané o rodinnú a farskú katechézu.
Veriaci kresťan často krát prejaví strach zo smrti a posmrtných vecí. Bojí sa predovšetkým vidiny pekla, ktorou ho už od detstva strašili v dôsledku vykonania nejakého zlého skutku. Človek teda má občas pocit neistoty a rozličných pochybností, ktoré pramenia práve z nedostatku vedomosti o tom, čo ho po smrtí čaká. Chcel by mať istotu a má niekedy problém prijímať určité veci ako tajomstvo.
Preto náuka z oblasti kresťanskej eschatológie prestavuje tieto základné informácie o posledných udalostiach, ktoré čakajú každého človeka. Snaží sa nám tak ponúknuť odpovede na naše otázky a povzbudiť vo viere vo večný život, ktorému predchádza smrť človeka.
Veď napokon človek už od svojej mladosti nikdy nesmie zabudnúť, že „ľudský život je ustavične životom k smrti.“[346]
Zoznam bibliografických údajov
Dokumenty všeobecnej Cirkvi:
· Dokumenty Druhého Vatikánskeho koncilu I. 1969. Trnava : SSV, 1969. 256 s.
- Katechizmus Katolíckej cirkvi. 4 vyd. Trnava : SSV, 2004. 918 s. ISBN 80-7162-514-0
- Sväté písmo. 6. vyd. Trnava : SSV, 2004. 2331 s. ISBN 80-7162-448-9
Citovaná literatúra:
- BULGAKOV, S.-N. 2004. Nevěsta Beránková. Velehrad : Refugium Velehrad-Roma s.r.o., 2004, 645 s. ISBN 80-86715-21-3
· DOBOŠ, M. Eschatológia, [online]. [cit. 28.7.2010]. Dostupné na internete: <https://www.teologickyprogram.dobos.sk/eschatologia12_7_2009_2010.pdf>
· DOBRENKOVÁ, L. 2008. Poznávanie cez dialóg : Metodická príručka katolíckeho náboženstva pre 5. ročník základných škôl. Spišská Nová Ves : Katolícke pedagogické a katechetické centrum, n.o. 2008. 173 s.
· DOBRENKOVÁ, L. 2009. Poznávanie pravdy : Metodická príručka katolíckeho náboženstva pre 6. ročník základných škôl. Spišská Nová Ves : Katolícke pedagogické a katechetické centrum, n.o. 2009 170 s.
- DOLISTA, J. 1997. Perspektívy nádeje. Brno : Cesta, 1997. 124 s. ISBN 80-85319-64-0
· GEMBALOVÁ, A. – HURAJTOVÁ, J. – ZAKUCIOVÁ, V. 2009. Cesta dôvery : Metodická príručka katolíckeho náboženstva pre 2. ročník základných škôl. Spišská Nová Ves : Katolícke pedagogické a katechetické centrum, n.o. 2009. 163 s.
· GEMBALOVÁ, A. a kol. 2008. Cesta lásky : Metodická príručka katolíckeho náboženstva pre 1. ročník základných škôl. 2 vyd. Spišská Nová Ves : Katolícke pedagogické a katechetické centrum, n.o. 2008. 102 s.
- GILLMAN, N. 2007. Vzkříšení a nesmrtelnost v židovském myšlení. Praha : Vyšehrad, 2007. 256 s. ISBN 978-80-7021-871-6
- GUARDINI, R. 2001. Posledné veci. Trnava : Dobrá kniha, 2001. 112 s. ISBN 80-7141-321-6
- CHOVANEC, M. 1995. Eschatológia v dielach kardinála Jána Chryzostoma Korca. Bratislava : Lúč, 1995. 184 s. ISBN 80-7114-166-6
· KEMPENSKÝ, T. 2007. Nasledovanie Krista. Trnava : SSV, 2007. 371 s. ISBN 978-80-7162-676-3
- KRIŽANOVÁ, A. 2002. Učebné osnovy náboženskej výchovy rímskokatolíckeho a gréckokatolíckeho náboženstva pre 5. – 9. ročník základných škôl. Bratislava : LÚČ, 2002. 50 s. ISBN 80-7114-382-0
- KRUPA, J. 2006. Pripravený veniec spravodlivosti. Bratislava : Univerzita Komenského, 2006. 164 s. ISBN 80-223-2113-3
- LUSCOŇ, J. 1998. Dobrodružstvo života. Trnava : SSV, 1998. 141 s. ISBN 80-7162-237-0
· MACHULA, T. 1996. Eschatologie. [online]. 1996. [cit. 17.2.2011] Dostupné na internete: <https://www.kaplnka.sk/dogmatika/eschatol.html>
· MELIŠOVÁ, J. 2000. Sociálna starostlivosť o zomierajúcich a ich rodiny : diplomová práca. Trnava : Trnavská univerzita, 2000. 57 s. Dostupné na internete: <https://www.hospice.sk/hospice1/data/jaja_diplomova_praca_final.doc>
- MIKLUŠČÁK, P. 1996. Nádej v naplnenie. Dolný Kubín : Zrno, 1996. 152 s. ISBN 80-900496-8-0
- MOŇOKOVÁ, A. – JENČO, J. 2002. Učebné osnovy náboženskej výchovy rímskokatolíckeho a gréckokatolíckeho náboženstva pre 1. – 4. ročník základných škôl. Bratislava : LÚČ, 2002. 37 s. ISBN 80-7114-381-2
- MURÁŇOVÁ, M. 1995. Ako ďalej žiť. Trnava : SSV, 1995. 178 s. ISBN 80-7162-106-4
- NICOLAS, J.-H. 2007. Syntéza dogmatické teológie 2. Praha : Krystal OP, 2007. 319 s. ISBN 978-80-85929-95-9
- GREGUŠ, P. 1999. O Ježišovi Nazaretskom. In Nové slovo. [online]. 1999, [cit. 16.7.2010]. Dostupné na internete: <https://www.noveslovo.sk/archiv/1999-06/str13.html>
· RATZINGER, J. 2002. Boh a svet. Viera a život v dnešných časoch. Rozhovor s Petrom Seewaldom. Trnava : Spolok sv. Vojtecha, 2002. 372 s. ISBN 80-7162-380-6
- RATZINGER, J. 2004. Eschatológie. Brno : Barrister & Principal, 2004. 196 s. ISBN 80-85947-19-6
- ŠKANTÁR, J. a kol. 1999. Moje stretnutie s Ježišom. Trnava : SSV, 1999. 71 s. ISBN 80-7162-272-9
- ŠPIDLÍK, T. 2007. Věřím v život věčný. Eschatologie. Olomouc : Refugium Velehrad-Roma s.r.o., 2007. 250 s. ISBN 978-80-86715-93-3
- TORKOŠOVÁ, H. – PAPCUNOVÁ, Ľ. – DUCH, J. 1999. Oslavujme Pána. Trnava : SSV, 1999. 79 s. ISBN 80-7162-273-7
- UHRIN, J. 1990. Prednášky zo špeciálnej dogmatiky 2. 3. vyd. Bratislava : Cirkevné nakladateľstvo, SSV v Trnave, 1990. 220 s. ISBN 80-85128-16-0
PRÍLOHA
|
|
|
|
|
[1] Iným školám, či stupňom škôl sa pozornosť nevenuje z dôvodu prekročenia požadovaného rozsahu práce.
[2] Porov. KRUPA, J. 2006. Pripravený veniec spravodlivosti, s. 7.
[3] Porov. BULGAKOV, S.- N.: Nevěsta Beránková, s. 426.
[4] MIKLUŠČÁK, P. 1996. Nádej v naplnenie, s. 13.
[5] Porov. MIKLUŠČÁK, P. 1996. Nádej v naplnenie, s. 13-14.
[6] Treba brať do úvahy, že je to chápané okrem časti textu v Nicejsko-carihradskom vyznaní viery: „a znovu príde so slávou súdiť živých a mŕtvych a jeho kráľovstvu nebude konca“. (porov. BULGAKOV, S. - N. 2004. Nevěsta Beránková, s. 426).
[7] Porov. MIKLUŠČÁK, P. 1996. Nádej v naplnenie, s. 15-16.
[8] Porov. UHRIN, J. 1990. Prednášky zo špeciálnej dogmatiky 2. s. 79.
[9] Porov. Ž 6, 6; 88, 11-13; 94, 17; Kaz 9, 1-10; Sir 17, 26.
[10] Porov. Gn 15, 5; 22, 17.
[11] Porov. Ex 3, 8.
[12] Porov. DOLISTA, J. 1997. Perspektívy nádeje, s. 28-29.
[13] Porov. GREGUŠ, P. 1999. O Ježišovi Nazaretskom. In Nové slovo. Dostupné na internete: <https://www.noveslovo.sk/archiv/1999-06/str13.html>.
[14] Porov. UHRIN, J. 1990. Prednášky zo špeciálnej dogmatiky 2, s. 79-80.
[15] Porov. MIKLUŠČÁK, P. 1996. Nádej v naplnenie, s. 22.
[16] UHRIN, J. 1990. Prednášky zo špeciálnej dogmatiky 2, s. 80.
[17] Porov. MIKLUŠČÁK, P. 1996. Nádej v naplnenie, s. 23.
[18] Jób 14, 10-12.
[19] Porov. Jób 26, 14; Prís 15, 11.
[20] Porov. Ž 139, 7-12; Múdr 16, 13-15.
[21] Porov. Ž 73, 23-26.
[22] Porov. GILLMAN, N. 2007. Vzkříšení a nesmrtelnost v židovském myšlení, s. 53; porov. MIKLUŠČÁK, P. 1996. Nádej v naplnenie, s. 23-24.
[23] Sir 7,40; MIKLUŠČÁK, P. 1996. Nádej v naplnenie, s. 11.
[24] Približne 2./1. storočie.
[25] Porov. DOLISTA, J. 1997. Perspektívy nádeje, s. 29.
[26] Porov. MIKLUŠČÁK, P. 1996. Nádej v naplnenie, s. 25.
[27] Dan 12, 2.
[28] MIKLUŠČÁK, P. 1996. Nádej v naplnenie, s. 17-18.
[29] Porov. MIKLUŠČÁK, P. 1996. Nádej v naplnenie, s. 26.
[30] ŠPIDLÍK, T. 2007. Věřím v život věčný. Eschatologie, s. 22.
[31] Porov. NICOLAS, J. - H. 2007. Syntéza dogmatické teológie 2, s. 253.
[32] Porov. UHRIN, J. 1990. Prednášky zo špeciálnej dogmatiky 2, s. 81.
[33] Mt 24, 7-8.
[34] Porov. Mt 24, 29-31.
[35] Porov. Mt 24, 36.42.
[36] Porov. MIKLUŠČÁK, P. 1996. Nádej v naplnenie, s. 46.
[37] Už z pomenovania synoptické evanjeliá vyplýva, že sa toto evanjelium podľa Marka v značnej miere podobá Matúšovmu evanjeliu a to i v eschatologickej reči.
[38] Mk 13, 33.
[39] Porov. MIKLUŠČÁK, P. 1996. Nádej v naplnenie, s. 45.
[40] Porov. Lk 17, 22-37
[41] Porov. Lk 17, 26
[42] Porov. NICOLAS, J. - H. 2007. Syntéza dogmatické teológie 2, s. 254; porov. Lk 24, 26
[43] Porov. UHRIN, J. 1990. Prednášky zo špeciálnej dogmatiky 2, s. 82
[44] Porov. MIKLUŠČÁK, P. 1996. Nádej v naplnenie, s. 47
[45] Porov. Sväté písmo, s 2056 - 2057
[46] Sk 1, 9-11
[47] Porov. Sk 3, 19-20
[48] Sväté písmo, s. 2057
[49] ŠPIDLÍK, T. 2007. Věřím v život věčný. Eschatologie, s. 24.
[50] Porov. NICOLAS, J. - H. 2007. Syntéza dogmatické teológie 2, s. 254.
[51] Ef 2, 4-6.
[52] Porov. Rim 8, 23; Ef 1, 14; 2 Kor 1, 22; ŠPIDLÍK, T. 2007. Věřím v život věčný. Eschatologie, s. 25.
[53] Porov. 1 Sol 4, 16; 1 Kor 15, 32. 51-53.
[54] Porov. 2 Kor 5, 10; Sk 24, 15.
[55] Porov. Rim 2, 12-16.
[56] Porov. Flp 1, 21-23; 2 Kor 5, 6-8.
[57] Porov. 1 Kor 3, 11-15.
[58] Porov. UHRIN, J. 1990. Prednášky zo špeciálnej dogmatiky 2, s. 83.
[59] Porov. Jak 5, 7.
[60] Porov. Sväté písmo, s. 2246.
[61] Porov. 1 Pt 1, 5; 4, 7; 1, 7.13; 2, 12; 4, 5.17.
[62] Porov. 2 Pt 3, 8.
[63] Porov. Jud 1, 21.
[64] Porov. Jn 3, 18; 5, 24.
[65] Porov. UHRIN, J. 1990. Prednášky zo špeciálnej dogmatiky 2, s. 82.
[66] Porov. Jn 14, 2.
[67] Porov. Jn 5, 24.
[68] Porov. MIKLUŠČÁK, P. 1996. Nádej v naplnenie, s. 48-52.
[69] UHRIN, J. 1990. Prednášky zo špeciálnej dogmatiky 2, s. 85.
[70] Zjv 1, 7-8.
[71] Porov. KRUPA, J. 2006. Pripravený veniec spravodlivosti, s. 125.
[72] Porov. UHRIN, J. 1990. Prednášky zo špeciálnej dogmatiky 2, s. 85.
[73] Porov. MIKLUŠČÁK, P. 1996. Nádej v naplnenie, str. 13
[74] MIKLUŠČÁK, P. 1996. Nádej v naplnenie, str. 13
[75] Mt 24, 27
[76] Porov. Mt 16,27; Mk 8,38; Mt 25,31
[77] Porov. Mk 13,26; 14,62; Mt 14,30; 26,64
[78] 2Pt 3, 10
[79] Mt 24, 42
[80] Porov. CHOVANEC, M. 1995. Eschatológia v dielach kardinála Jána Chryzostoma Korca, s. 137
[81] V pastorálnych listoch sa tiež používa označenie epifánia. (porov. KRUPA, J. 2006. Pripravený veniec spravodlivosti, s. 114)
[82] Porov. 1 Kor 15, 26-27.
[83] Porov. NICOLAS, J. - H. 2007. Syntéza dogmatické teológie 2, s. 259.
[84] Porov. Flp 1, 21-23.
[85] KRUPA, J. 2006. Pripravený veniec spravodlivosti, s. 120.
[86] Sk 3, 19-21.
[87] Porov. KKC 675.
[88] Porov. 2 Sol 2, 1-14; 1 Jn 2, 18.22; 4, 3; 2 Jn 7.
[89] Porov. KRUPA, J. 2006. Pripravený veniec spravodlivosti, s. 122-124.
[90] Porov. RATZINGER, J. 2004. Eschatológie, s. 14.
[91] KRUPA, J. 2006. Pripravený veniec spravodlivosti, s. 128.
[92] 1 Sol 4, 16.
[93] Jn 5, 28-29.
[94] Porov. UHRIN, J. 1990. Prednášky zo špeciálnej dogmatiky 2, s. 102.
[95] Porov. Dan 12, 1.
[96] Porov. Múd 4, 20-5, 14; 2 Mach 7.
[97] Porov. CHOVANEC, M. 1995. Eschatológia v dielach kardinála Jána Chryzostoma Korca, s. 151.
[98] Mk 12, 27.
[99] Porov. 1 Kor 15, 13.20.
[100] CHOVANEC, M. 1995. Eschatológia v dielach kardinála Jána Chryzostoma Korca, s. 151.
[101] Porov. RATZINGER, J. 2004. Eschatológie, s. 107.
[102] KKC 989, porov. Rim 8, 11.
[103] 1 Kor 15, 35-37.
[104] „Vzkriesenie neobsiahne nijaká ľudská veda, nech by bola na akomkoľvek vysokom stupni.“ (CHOVANEC, M. 1995. Eschatológia v dielach kardinála Jána Chryzostoma Korca, s. 155).
[105] Porov. NICOLAS, J. - H. 2007. Syntéza dogmatické teológie 2, s. 260.
[106] Porov. CHOVANEC, M. 1995. Eschatológia v dielach kardinála Jána Chryzostoma Korca, s. 154-155.
[107] NICOLAS, J. - H. 2007. Syntéza dogmatické teológie 2, s. 261.
[108] GUARDINI, R. 2001. Posledné veci, s. 64.
[109] Porov. CHOVANEC, M. 1995. Eschatológia v dielach kardinála Jána Chryzostoma Korca, s. 156.
[110] Porov. Flp 3, 21.
[111] NICOLAS, J. - H. 2007. Syntéza dogmatické teológie 2, s. 261.
[112] Porov. UHRIN, J. 1990. Prednášky zo špeciálnej dogmatiky 2, s. 102.
[113] CHOVANEC, M. 1995. Eschatológia v dielach kardinála Jána Chryzostoma Korca, s. 157.
[114] KRUPA, J. 2006. Pripravený veniec spravodlivosti, s. 135.
[115] Porov. ŠPIDLÍK, T. 2007. Věřím v život věčný. Eschatologie, s. 214.
[116] Porov. KKC 1004.
[117] KKC 678.
[118] Porov. KRUPA, J. 2006. Pripravený veniec spravodlivosti, s. 144.
[119] UHRIN, J. 1990. Prednášky zo špeciálnej dogmatiky 2, s. 103.
[120] Porov. ŠPIDLÍK, T. 2007. Věřím v život věčný. Eschatologie, s. 128.
[121] Dt 29, 10-12.
[122] Porov. UHRIN, J. 1990. Prednášky zo špeciálnej dogmatiky 2, s. 103.
[123] KRUPA, J. 2006. Pripravený veniec spravodlivosti, s. 145.
[124] GUARDINI, R. 2001. Posledné veci, s. 77.
[125] KRUPA, J. 2006. Pripravený veniec spravodlivosti, s. 145.
[126] UHRIN, J. 1990. Prednášky zo špeciálnej dogmatiky 2, s. 103.
[127] Porov. MIKLUŠČÁK, P. 1996. Nádej v naplnenie, s. 122.
[128] Porov. CHOVANEC, M. 1995. Eschatológia v dielach kardinála Jána Chryzostoma Korca, s. 135.
[129] ŠPIDLÍK, T. 2007. Věřím v život věčný. Eschatologie, s. 138-139.
[130] CHOVANEC, M. 1995. Eschatológia v dielach kardinála Jána Chryzostoma Korca, s. 135.
[131] Mt 25, 31-32.
[132] Porov. 1 Kor 5, 13; Jn 3, 17.
[133] KRUPA, J. 2006. Pripravený veniec spravodlivosti, s. 144.
[134] Porov. MIKLUŠČÁK, P. 1996. Nádej v naplnenie, s. 144.
[135] Porov. Zjv 21, 1.
[136] BULGAKOV, S. - N. 2004. Nevěsta Beránková, s. 430, porov. 2 Pt 3, 10, Zjv 21, 24.
[137] Porov. BULGAKOV, S. - N. 2004. Nevěsta Beránková, s. 431.
[138] Porov. Jn 14, 2 n.; Zjv 6, 10; 8, 13; 11, 10; 13, 12.14; 21, 4; 2 Kor 5, 1-4; 2 Pt 1, 13 n.; porov. KRUPA, J. 2006. Pripravený veniec spravodlivosti, s. 148 – 149.
[139] Porov. CHOVANEC, M. 1995. Eschatológia v dielach kardinála Jána Chryzostoma Korca, s. 145.
[140] 1Sol 5, 2.
[141] BULGAKOV, S. - N. 2004. Nevěsta Beránková, s. 431.
[142] GS 39.
[143] Porov. Iz 9, 5-6; 60, 10-16; 66, 16.
[144] Porov. Joel 2, 10-11; 3, 3-5; 4, 1-21.
[145] Porov. Lk 21, 25-26.
[146] Porov. CHOVANEC, M. 1995. Eschatológia v dielach kardinála Jána Chryzostoma Korca, s. 141-143.
[147] MIKLUŠČÁK, P. 1996. Nádej v naplnenie, str. 13.
[148] KEMPENSKÝ, T. 2007. Nasledovanie Krista, s. 64.
[149] Gn 2, 15-17.
[150] Porov. GUARDINI, R. 2001. Posledné veci, s. 8.
[151] Porov. KRUPA, J. 2006. Pripravený veniec spravodlivosti, s. 30-31.
[152] Porov. GS, 18.
[153] GUARDINI, R. 2001. Posledné veci, s. 10.
[154] Porov. MELIŠOVÁ, J. 2000. Sociálna starostlivosť o zomierajúcich a ich rodiny, s. 14.
[155] Porov. GUARDINI, R. 2001. Posledné veci, s. 10.
[156] Porov. RATZINGER, J. 2004. Eschatologie – smrt a věčný život. s. 50.
[157] Porov. KRUPA, J. 2006. Pripravený veniec spravodlivosti, s. 39.
[158] GUARDINI, R. 2001. Posledné veci, s. 24.
[159] Porov. MACHULA, T. 1996. Eschatologie. [online]. 1996. [cit. 17.2.2011] Dostupné na internete: <https://www.kaplnka.sk/dogmatika/eschatol.html>.
[160] Porov. KKC 1010.
[161] Porov. KRUPA, J. 2006. Pripravený veniec spravodlivosti, s. 40.
[162] KRUPA, J. 2006. Pripravený veniec spravodlivosti, s. 39.
[163] Flp 1, 21.
[164] Porov. KKC 1011.
[165] KRUPA, J. 2006. Pripravený veniec spravodlivosti, s. 43.
[166] KRUPA, J. 2006. Pripravený veniec spravodlivosti, s. 45.
[167] Porov. Lk 12, 4; Mt 10, 28.
[168] Porov. Lk 16, 19-31.
[169] Porov. Lk 23, 42.
[170] Porov. KRUPA, J. 2006. Pripravený veniec spravodlivosti, s. 46.
[171] GS 14.
[172] Porov. KRUPA, J. 2006. Pripravený veniec spravodlivosti, s. 53.
[173] 2 Kor 5, 9-10.
[174] Porov. CHOVANEC, M. 1995. Eschatológia v dielach kardinála Jána Chryzostoma Korca, s. 56.
[175] Jn 5, 29.
[176] KRUPA, J. 2006. Pripravený veniec spravodlivosti, s. 55.
[177] Porov. CHOVANEC, M. 1995. Eschatológia v dielach kardinála Jána Chryzostoma Korca, s. 61.
[178] Porov. Lk 16, 19-31; 23, 43; porov. KRUPA, J. 2006. Pripravený veniec spravodlivosti, s. 53.
[179] KKC 1051.
[180] Porov. CHOVANEC, M. 1995. Eschatológia v dielach kardinála Jána Chryzostoma Korca, s. 56.
[181] RATZINGER, J. 2004. Eschatológie, s. 132.
[182] Na Florentskom koncile sa zdôraznilo, že pojmom očistec sa neoznačuje nijaké konkrétne miesto, iba stav duše. (porov. ŠPIDLÍK, T. 2007. Věřím v život věčný. Eschatologie, s. 188).
[183] KKC 1030.
[184] Porov. KRUPA, J. 2006. Pripravený veniec spravodlivosti, s. 59-60.
[185] Porov. ŠPIDLÍK, T. 2007. Věřím v život věčný. Eschatologie, s. 197; porov. KRUPA, J. 2006. Pripravený veniec spravodlivosti, s. 58.
[186] Porov. 2 Mach 12, 40-46.
[187] Mt 12, 32.
[188] 1 Kor 3, 13-15.
[189] Zjv 6, 9-10.
[190] Porov. ŠPIDLÍK, T. 2007. Věřím v život věčný. Eschatologie, s. 188.
[191] RATZINGER, J. 2002. Boh a svet, s. 106.
[192] Porov. ŠPIDLÍK, T. 2007. Věřím v život věčný. Eschatologie, s. 190.
[193] Porov. CHOVANEC, M. 1995. Eschatológia v dielach kardinála Jána Chryzostoma Korca, s. 113.
[194] KRUPA, J. 2006. Pripravený veniec spravodlivosti, s. 60.
[195] Porov. KRUPA, J. 2006. Pripravený veniec spravodlivosti, s. 60.
[196] Porov. ŠPIDLÍK, T. 2007. Věřím v život věčný. Eschatologie, s. 199.
[197] Porov. ŠPIDLÍK, T. 2007. Věřím v život věčný. Eschatologie, s. 176.
[198] Iz 66, 24.
[199] MIKLUŠČÁK, P. 1996. Nádej v naplnenie, s. 134.
[200] GILLMAN, N. 2007. Vzkříšení a nesmrtelnost v židovském myšlení, s. 54.
[201] Porov. KRUPA, J. 2006. Pripravený veniec spravodlivosti, s. 69.
[202] KRUPA, J. 2006. Pripravený veniec spravodlivosti, s. 73.
[203] RATZINGER, J. 2004. Eschatológie, s. 136-137.
[204] Porov. MIKLUŠČÁK, P. 1996. Nádej v naplnenie, s. 135.
[205] Porov KRUPA, J. 2006. Pripravený veniec spravodlivosti, s. 70.
[206] Porov. CHOVANEC, M. 1995. Eschatológia v dielach kardinála Jána Chryzostoma Korca, s. 70.
[207] Porov. CHOVANEC, M. 1995. Eschatológia v dielach kardinála Jána Chryzostoma Korca, s. 71.
[208] Porov. ŠPIDLÍK, T. 2007. Věřím v život věčný. Eschatologie, s. 184-185.
[209] Porov. Gn 19, 23; Am 4, 11; Ž 11, 6; Nm 16, 32; Lk 16, 23-26.
[210] Mt 13, 42.
[211] Porov. CHOVANEC, M. 1995. Eschatológia v dielach kardinála Jána Chryzostoma Korca, s. 70.
[212] Mt 25, 31-41.
[213] Mt 10, 28.
[214] Porov. KRUPA, J. 2006. Pripravený veniec spravodlivosti, s. 68.
[215] Mt 7, 13-14.
[216] Porov. MIKLUŠČÁK, P. 1996. Nádej v naplnenie, s. 132.
[217] Porov. DOBOŠ, M. Eschatológia, [online] s. 17. [cit. 28.7.2010]. Dostupné na internete:
<https://www.teologickyprogram.dobos.sk/eschatologia12_7_2009_2010.pdf >.
[218] Zjv 20, 10.
[219] 2Pt 2, 4.
[220] Mt 5, 30.
[221] Zjv 20, 15.
[222] Porov. KRUPA, J. 2006. Pripravený veniec spravodlivosti, s. 66-68.
[223] Lk 3, 17.
[224] Porov. CHOVANEC, M. 1995. Eschatológia v dielach kardinála Jána Chryzostoma Korca, s. 69.
[225] Porov. KRUPA, J. 2006. Pripravený veniec spravodlivosti, s. 71-72.
[226] Zjv 21, 4.
[227] KKC 1024.
[228] Porov. KRUPA, J. 2006. Pripravený veniec spravodlivosti, s. 77, 88.
[229] Porov. Jn 1, 4; 3,36; 5, 24; 14,6.
[230] Porov. ŠPIDLÍK, T. 2007. Věřím v život věčný. Eschatologie, s. 152.
[231] CHOVANEC, M. 1995. Eschatológia v dielach kardinála Jána Chryzostoma Korca, s. 123.
[232] MIKLUŠČÁK, P. 1996. Nádej v naplnenie, s. 140.
[233] CHOVANEC, M. 1995. Eschatológia v dielach kardinála Jána Chryzostoma Korca, s. 123.
[234] Porov. Mt 6, 33.
[235] NICOLAS, J. - H. 2007. Syntéza dogmatické teológie 2, s. 293.
[236] Porov. MIKLUŠČÁK, P. 1996. Nádej v naplnenie, s. 141; porov. KRUPA, J. 2006. Pripravený veniec spravodlivosti, s. 86-87.
[237] Porov. BULGAKOV, S.-N. 2004. Nevěsta Beránková, s. 511.
[238] MIKLUŠČÁK, P. 1996. Nádej v naplnenie, s. 142.
[239] RATZINGER, J. 2002. Boh a svet, s. 355.
[240] Porov. Zjv 2, 17.
[241] Porov. Mt 22, 1-10; 25, 1-13.
[242] Porov. Mt 22, 1 – 13; 25, 1-10; Lk 12, 37; 14, 13; 15, 22-32.
[243] Porov. Gn 2, 8-25; Ez 36, 35; Iz 11, 7; 51, 3; 65,21-25.
[244] Porov. Zjv 21, 9 – 22, 5.
[245] Porov. MIKLUŠČÁK, P. 1996. Nádej v naplnenie, s. 139.
[246] Porov. Lk 2, 9; Mt 17, 1-9; 1 Tim 6, 16.
[247] Porov. Lk 15, 7.10.
[248] Porov. Flp 3, 20.
[249] Porov. Hebr 9, 24.
[250] Porov. CHOVANEC, M. 1995. Eschatológia v dielach kardinála Jána Chryzostoma Korca, s. 128.
[251] Porov. Gn 28, 12.
[252] Porov. Gn 5, 24.
[253] Porov. Iz 63, 19.
[254] Porov. ŠPIDLÍK, T. 2007. Věřím v život věčný. Eschatologie, s. 152.
[255] Porov. Ex 33, 20.
[256] KRUPA, J. 2006. Pripravený veniec spravodlivosti, s. 83.
[257] KRUPA, J. 2006. Pripravený veniec spravodlivosti, s. 80.
[258] Porov. KKC 1028.
[259] Porov. CHOVANEC, M. 1995. Eschatológia v dielach kardinála Jána Chryzostoma Korca, s. 124.
[260] Porov. KRUPA, J. 2006. Pripravený veniec spravodlivosti, s. 82.
[261] Porov. UHRIN, J. 1990. Prednášky zo špeciálnej dogmatiky 2. 3. vyd., s. 92
[262] Porov. Mt 5, 12.
[263] CHOVANEC, M. 1995. Eschatológia v dielach kardinála Jána Chryzostoma Korca, s. 104.
[264] KKC 330.
[265] Porov. Jób 38, 7.
[266] Porov. Gn 3, 24; Lk 1, 11. 19. 26-28.
[267] Porov. KKC 335.
[268] Výraz „nové učebné osnovy“ reprezentuje učebné osnovy schválené v roku 2008.
[269] Výraz “učebné osnovy“ reprezentuje učebné osnovy vydané roku 2002.
[270] Do úvahy sa berie jednohodinová štátna dotácia katolíckej náboženskej výchovy.
[271] MOŇOKOVÁ, A. – JENČO, J. 2002. Učebné osnovy náboženskej výchovy rímskokatolíckeho a gréckokatolíckeho náboženstva pre 1. – 4. ročník základných škôl, s. 5.
[272] Porov. GEMBALOVÁ, A. a kol. 2008. Cesta lásky : Metodická príručka katolíckeho náboženstva pre 1. ročník základných škôl. 2 vyd., s. 4.
[273] Porov. GEMBALOVÁ, A. a kol. 2008. Cesta lásky. 2 vyd., s. 15-18.
[274] Porov. GEMBALOVÁ, A. a kol. 2008. Cesta lásky. 2 vyd., s. 24.
[275] Porov. GEMBALOVÁ, A. a kol. 2008. Cesta lásky. 2 vyd., s. 31, 35.
[276] Porov. GEMBALOVÁ, A. a kol. 2008. Cesta lásky. 2 vyd., s. 43-46.
[277] GEMBALOVÁ, A. a kol. 2008. Cesta lásky. 2 vyd., s. 65.
[278] Porov. GEMBALOVÁ, A. a kol. 2008. Cesta lásky. 2 vyd., s. 66-70.
[279] Porov. GEMBALOVÁ, A. a kol. 2008. Cesta lásky. 2 vyd., s. 77-79.
[280] Porov. GEMBALOVÁ, A. a kol. 2008. Cesta lásky. 2 vyd., s. 89.
[281] Porov. GEMBALOVÁ, A. – HURAJTOVÁ, J. – ZAKUCIOVÁ, V. 2009. Cesta dôvery : Metodická príručka katolíckeho náboženstva pre 2. ročník základných škôl, s. 5, 27.
[282] Porov. GEMBALOVÁ, A. – HURAJTOVÁ, J. – ZAKUCIOVÁ, V. 2009. Cesta dôvery, s. 25.
[283] Porov. GEMBALOVÁ, A. – HURAJTOVÁ, J. – ZAKUCIOVÁ, V. 2009. Cesta dôvery, s. 59.
[284] Porov. GEMBALOVÁ, A. – HURAJTOVÁ, J. – ZAKUCIOVÁ, V. 2009. Cesta dôvery, s. 72.
[285] Porov. GEMBALOVÁ, A. – HURAJTOVÁ, J. – ZAKUCIOVÁ, V. 2009. Cesta dôvery, s. 107-108.
[286] Porov. GEMBALOVÁ, A. – HURAJTOVÁ, J. – ZAKUCIOVÁ, V. 2009. Cesta dôvery, s. 111.
[287] Porov. GEMBALOVÁ, A. – HURAJTOVÁ, J. – ZAKUCIOVÁ, V. 2009. Cesta dôvery, s. 155.
[288] Porov. MOŇOKOVÁ, A. – JENČO, J. 2002. Učebné osnovy náboženskej výchovy rímskokatolíckeho a gréckokatolíckeho náboženstva pre 1. – 4. ročník základných škôl s. 6.
[289] Mt 28, 18-20.
[290] Porov. ŠKANTÁR, J. a kol. 1999. Moje stretnutie s Ježišom, s. 4-5; porov. Príloha - obr. 2.
[291] Téma – Moje zriekam sa a verím.
[292] Porov. Jn 3, 14-17; porov. ŠKANTÁR, J. a kol. 1999. Moje stretnutie s Ježišom, s. 26.
[293] Porov. ŠKANTÁR, J. a kol. 1999. Moje stretnutie s Ježišom, s. 38; porov. Príloha – obr. 3.
[294] Porov, ŠKANTÁR, J. a kol. 1999. Moje stretnutie s Ježišom, s. 62-63; porov. Príloha – obr. 4.
[295] Porov. MOŇOKOVÁ, A. – JENČO, J. 2002. Učebné osnovy náboženskej výchovy rímskokatolíckeho a gréckokatolíckeho náboženstva pre 1. – 4. ročník základných škôl, s. 6.
[296] Porov. TORKOŠOVÁ, H. – PAPCUNOVÁ, Ľ. – DUCH, J. 1999. Oslavujme Pána, s. 16.
[297] Porov. TORKOŠOVÁ, H. – PAPCUNOVÁ, Ľ. – DUCH, J. 1999. Oslavujme Pána, s. 33-34.
[298] Porov. TORKOŠOVÁ, H. – PAPCUNOVÁ, Ľ. – DUCH, J. 1999. Oslavujme Pána, s. 78-79.
[299] Porov. TORKOŠOVÁ, H. – PAPCUNOVÁ, Ľ. – DUCH, J. 1999. Oslavujme Pána, s. 59.
[300] Názov – Liturgický rok; porov. TORKOŠOVÁ, H. – PAPCUNOVÁ, Ľ. – DUCH, J. 1999. Oslavujme Pána, s. 65.
[301] Porov. DOBRENKOVÁ, L. 2008. Poznávanie cez dialóg : Metodická príručka katolíckeho náboženstva pre 5. ročník základných škôl, s. 5.
[302] Porov. DOBRENKOVÁ, L. 2008. Poznávanie cez dialóg, s. 47.
[303] Názov – Moja modlitba.
[304] Porov. DOBRENKOVÁ, L. 2008. Poznávanie cez dialóg, s. 84.
[305] Porov. DOBRENKOVÁ, L. 2008. Poznávanie cez dialóg, s. 88.
[306] Porov. DOBRENKOVÁ, L. 2008. Poznávanie cez dialóg, s. 126; Rozvíja sa i ďalej v rozširujúcej téme Obetoval sa za nás.
[307] Porov. DOBRENKOVÁ, L. 2008. Poznávanie cez dialóg, s. 143.
[308] Porov. DOBRENKOVÁ, L. 2008. Poznávanie cez dialóg, s. 159.
[309] Porov. DOBRENKOVÁ, L. 2009. Poznávanie pravdy : Metodická príručka katolíckeho náboženstva pre 6. ročník základných škôl, s. 5-6.
[310] Porov. DOBRENKOVÁ, L. 2009. Poznávanie pravdy, s. 9.
[311] Porov. DOBRENKOVÁ, L. 2009. Poznávanie pravdy, s. 42.
[312] Porov. DOBRENKOVÁ, L. 2009. Poznávanie pravdy, s. 70.
[313] Porov. DOBRENKOVÁ, L. 2009. Poznávanie pravdy, s. 78, 85.
[314] Porov. DOBRENKOVÁ, L. 2009. Poznávanie pravdy, s. 92-93.
[315] Porov. Mt 22, 1-13; porov. DOBRENKOVÁ, L. 2009. Poznávanie pravdy, s. 121; Učiteľ pri dvojhodinovej dotácií má možnosť v téme pokračovať i poukázaním na ďalšie podobenstvá, ktoré v sebe zahŕňajú eschatologické prvky. Napríklad podobenstvo o nemilosrdnom sluhovi (Mt 18, 23-35), o robotníkoch vo vinici (Mt 20, 1-16), o rozsievačovi (Mk 4, 1-9; Mt 13, 1-9; Lk 8, 4-8), o milosrdnom Samaritánovi (Lk 10, 30-37) a o dobrom pastierovi (Jn 10, 1-19). (porov. DOBRENKOVÁ, L. 2009. Poznávanie pravdy, s. 126).
[316] Porov. DOBRENKOVÁ, L. 2009. Poznávanie pravdy, s. 140.
[317] Porov. DOBRENKOVÁ, L. 2009. Poznávanie pravdy, s. 154-156.
[318] Porov. KRIŽANOVÁ, A. 2002. Učebné osnovy náboženskej výchovy rímskokatolíckeho a gréckokatolíckeho náboženstva pre 5. – 9. ročník základných škôl, s. 7.
[319] Mt 19, 21; porov. MURÁŇOVÁ, M. 1995. Ako ďalej žiť, s. 104-105.
[320] Porov. KRIŽANOVÁ, A. 2002. Učebné osnovy náboženskej výchovy rímskokatolíckeho a gréckokatolíckeho náboženstva pre 5. – 9. ročník základných škôl, s. 7.
[321] Porov. LUSCOŇ, J. 1998. Dobrodružstvo života, s. 12; porov. Príloha – obr. 5
[322] Porov. LUSCOŇ, J. 1998. Dobrodružstvo života, s. 15.
[323] Porov. LUSCOŇ, J. 1998. Dobrodružstvo života, s. 29.
[324] LUSCOŇ, J. 1998. Dobrodružstvo života, s. 32.
[325] Porov. KRIŽANOVÁ, A. 2002. Učebné osnovy náboženskej výchovy rímskokatolíckeho a gréckokatolíckeho náboženstva pre 5. – 9. ročník základných škôl, s. 45.
[326] Porov. LUSCOŇ, J. 1998. Dobrodružstvo života, s. 57-59, 69.
[327] Porov. LUSCOŇ, J. 1998. Dobrodružstvo života, s. 74-75.
[328] Porov. LUSCOŇ, J. 1998. Dobrodružstvo života, s. 95.
[329] Porov. LUSCOŇ, J. 1998. Dobrodružstvo života, s. 137.
[330] Primárna, sekundárna, terciárna.
[331] Predpokladáme, že jedna vyučovacia hodina obsahuje zvyčajte tri primárne, tri sekundárne a tri terciárne výpovede.
[332] Porov. 1 Kor 15, 20.
[333] Porov. Jn 3, 17.
[334] Porov. Zjv 21, 1.
[335] Porov. BULGAKOV, S. - N. 2004. Nevěsta Beránková, s. 431.
[336] Porov. Lk 21, 25.
[337] Porov. CHOVANEC, M. 1995. Eschatológia v dielach kardinála Jána Chryzostoma Korca, s. 141-143.
[338] Porov. GUARDINI, R. 2001. Posledné veci, s. 8.
[339] Porov. KRUPA, J. 2006. Pripravený veniec spravodlivosti, s. 39.
[340] Porov. CHOVANEC, M. 1995. Eschatológia v dielach kardinála Jána Chryzostoma Korca, s. 61.
[341] Porov. KKC 1028.
[342] Porov. ŠPIDLÍK, T. 2007. Věřím v život věčný. Eschatologie, s. 152.
[343] Porov. KRUPA, J. 2006. Pripravený veniec spravodlivosti, s. 82.
[344] Vypočet: 297 = 33 . 9.
[345] Výpočet: 6237 = 297 . 7 . 3.
[346] KRUPA, J. 2006. Pripravený veniec spravodlivosti, s. 38.